Otázky okolo internetového predaja v našom elektronickom obchode vybavuje p. Nikoleta Jurčinová, tel. 0905 593 718.
Osobný odber má na starosti p. Matej Tomík, tel. 0948 492 446.

Slováci v Srieme

Slováci v Srieme  

Ratko Sudecký

Viac informácií o knihe si môžete pozrieť vo videu...
  Naša cena: 15 €
Detaily publikácie:
160 strán, brožovaná väzba
slovenský jazyk
ISBN 978-80-971869-0-6

  Video je z konferencie Pôvodná kultúra Slovanov, ktorá sa konala v Nitre 22. apríla 2016. Ďalšie videá z konferencie si môžete pozrieť tu...

Objednávka publikácie

Vyplňte prosím svoje údaje pre zaslanie objednávky.


ďalšie zaujímavé informácie o knihe

Predslov Michala Speváka

Bol som prvým predsedom obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ) od 5. 8. 1990 – 26. 12. 1996. Boli to zlé časy, časy blokády, sankcií, vojen, rozpad veľkej Juhoslávie, začiatok viacstraníckeho politického systému, hýrenie nacionalizmami všetkých foriem a farieb. V takých podmienkach bolo treba žiť, pôsobiť, zachovať si, čo máme a zveľaďovať. Bolo treba mať smelosť, rozvahu a racionálne zmýšľať a konať.

Do Iloku som často chodieval, lebo tam sa odohrávali najhoršie veci v novodobých dejinách po druhej sv. vojne, boli nátlaky na vysťahovanie Slovákov, boli ohrozené životy jednotlivcov, dokonca sme mali obete. Hospodárska činnosť doslovne nefungovala, každý bol nútený poradiť si ako vedel a mohol. Kradlo sa, rabovalo zo strany prisťahovalcov, zhabávali sa všetky cenné veci od mopedov po autá, traktory a vlečky. Panoval veľký strach a každodenne sa zaspávalo s otázkou: čo nám zajtrajší deň prinesie. Vo vojnových časoch som po prvýkrát išiel do Iloku 7. 1. 1992 a naposledy 16. 4. 1996. Navštevovať Ilok mi umožnilo špeciálne povolenie, ktoré som mal a ilocká vrchnosť ho rešpektovala.

Nová vrchnosť v Iloku po odsune väčšiny chorvátskeho obyvateľstva sa od konca roku 1991 až trikrát pokúsila organizovane vysťahovať tamojších Slovákov. MSJ vtedy celé bremeno starostlivosti o Slovákov prevzala na seba - deviatimi humanitárnymi konvojmi, čím umožňovala prežívanie tamojších Slovákov. Pomáhal nám v prvom rade zastupiteľský orgán najprv ČSFR, potom SR, humanitárne organizácie a sčasti aj naše štátne orgány, aj keď nemali veľký vplyv na vrchnosť v Iloku.

O vtedajších udalostiach sa však nedostatočne písalo – akoby sme sa za ne bezdôvodne hanbili alebo báli – a zvlášť sa málo písalo na území Chorvátskej republiky, a preto podporujem iniciatívu Ratka Sudeckého, aby sa systematicky a dôkladnejšie táto situácia ozrejmila. V Iloku sme totiž skladali skúšku – skúšku nášho prežitia, svojbytnosti. V prípade, že by boli Slováci z Iloku vysťahovaní, malo by to následky aj na celú slovenskú komunitu vo vtedajšej Juhoslávii a sám Boh vie, ako by to bolo dopadlo. Jedno predsa vieme, že takmer päť tisíc mladých Slovákov, hnaných žitia nevôľou odišlo do sveta podľa sčítania ľudu z roku 2012.

Kniha Ratka Sudeckého je objavná, prináša Slovákom doteraz neznáme skutočnosti o ich dejinách v priestoroch Sriemu a jeho okolí. Je aj provokatívna, lebo aj 25 rokov po vypuknutí vojny existujú v Chorvátsku elementy, ktoré nechcú dovoliť, aby pravda vyšla najavo. Slovákov v Iloku ubúda a dodnes nežijú ako rovnocenní s tamojším chorvátskym obyvateľstvom. V čase, keď sme ešte žili v spoločnom štáte, urobili sme, čo sme mohli, aby sme ich ochránili. Teraz si musia pomôcť sami, ale ich dejiny sú aj našimi dejinami, čo táto kniha opisuje.

Slováci v Iloku sa venujú tancu, spevu a divadlu, ale o svojich reáliách vedia málo, alebo nič. Táto kniha je prvým dielom, ktoré prináša ich ucelené dejiny od staroveku po súčasnosť. Odhaľuje celý rad historických osobností, o ktorých sme ani len netušili, že sú spätí so Slovákmi. Pritom ide o osobnosti, na ktorých by sme mali byť pyšní.

Kniha tiež približuje ľudské príbehy a utrpenia, ktorým boli Slováci vystavovaní a ak si samotní Slováci o tom nenapíšu knihu, ťažko môžeme očakávať, že ju o nich napíšu Chorváti alebo Srbi.

Michal Spevák

Slovo autora

Táto kniha mala byť pôvodne strohá monografia o stavbe Slovenského národného domu v Iloku, na ktorej spoločne pracovali kustódka ilockého múzea Ružica Černá, dlhoročný aktivista Slovenského kultúrno-osvetového spolku Ľudovíta Štúra a neskôr Matice slovenskej Ilok Vlatko Miksad, bývalý veliteľ Slovenského ženijného práporu v mierovej misii v Chorvátsku Štefan Jangl a novinár a publicista Ratko Sudecký.

Avšak, keď sa Sudecký už prehrabal cez haldy zápisníc Spolku Ľudovíta Štúra a more ďalšieho archívneho materiálu a podľa dodaných materiálov už mal zhruba napísaný text, pochopil, že niektoré otázky zostali nezodpovedané, nevysvetlené a že si zaslúžia viac pozornosti.

Najmä ho zaujala stredoveká rodina Ilockých, o ktorej sa v meste Ilok v dnešnom chorvátskom Srieme len málo toho vie. Po dlhé roky sa o nej v literatúre a v miestnom múzeu opakujú len ošúchané frázy, že Mikuláš Ilocký bol „chorvátskym kráľom Bosny“ a že v Iloku bolo jeho sídlo. Sotva by niekto z Iločanov vedel o ňom povedať viac... V snahe dozvedieť sa podrobnosti Sudecký skúmal dostupnú literatúru, až doslova naďabil na informáciu, že Ilockí sa v skutočnosti volali Tótovci. A keďže vedel, že Tót nie je nič iné, ako maďarské meno pre Slovákov, bol zo svojho zistenia taký rozrušený, že niekoľko ďalších týždňov, dní a nocí strávil prehrabávaním sa v historickej literatúre, až mohol o rodine Ilockých napísať celkom nový príbeh.

Postupne sa vynárali ďalšie a ďalšie informácie o prítomnosti Slovákov v oblasti Sriemu, ktoré boli doteraz zamlčované a pre tamojších Slovákov sú objavné, ba revolučné.

Pôvodný text bol nakoniec rozdelený na dve knihy: jednu o Slovenskom národnom dome v Iloku vydali spolu Ružica Černá, Vlatko Miksad a Štefan Jangl. Tú druhú máte práve pred sebou.

Táto kniha prináša aj pohľad na rozpad Juhoslávie a vojnu v Chorvátsku z aspektu slovenskej menšiny, ktorá žije na hranici so Srbskom, čo je novinka a krok vpred, keďže v minulosti boli tamojším Slovákom vnucované interpretácie Srbov a Chorvátov, podľa toho, ktorý z týchto národov bol práve pri moci.

Slováci si zaslúžia, aby pravda uzrela svetlo sveta. Ilockí Slováci, dokonca miestna slovenská inteligencia, po dlhé roky nepoznali svoje vlastné dejiny! Nechceme týmto tvrdením nikoho uraziť. Je to však jasný dôkaz o tom, že vládnuci národ (či to boli Maďari, Srbi a či Chorváti) vždy vyzdvihoval svoje dejiny, do ktorých neraz asimiloval aj slovenských dejateľov, kým zásluhy Slovákov zamlčal alebo zbagatelizoval.

Po dlhé roky tak sriemski Slováci žili v presvedčení, že ich predkovia prišli do Iloku pred asi 250 rokmi, za panovania Márie Terézie, ako chudobní evanjelickí poľnohospodári, ktorí v dôsledku náboženských vojen na rodnom Slovensku a s motyčkou na pleci utekali do srbskej Báčky, a že Ilok ako súčasť Chorvátska bol pre nich ako evanjelikov dlho zakázaná oblasť, do ktorej boli milosťou (chorvátskych) úradov pripustení až neskôr, keď sa situácia zmenila a bolo povolené aj osídľovanie inovercov, teda evanjelikov. Táto kniha dokazuje, že to jednoducho nie je pravda.

Po prvé, Ilok vtedy územne nepatril Chorvátsku, ale priamo Uhorsku, rovnako ako Slovensko, a Slováci ani len neopustili existujúci štát, len sa presunuli v rámci jeho vnútorných hraníc. Tie boli zmenené až neskôr a Slováci zostali odtrhnutí od materského štátu.

Po druhé - nebolo to pred 250 rokmi, ale oveľa skôr a prítomnosť slovenskej vetvy Slovanov v Srieme trvá minimálne od 9-eho storočia a nitrianskeho kniežaťa Koceľa – dokonca podľa národovca a básnika Sama Chalupku boli Slováci v Srieme už vo štvrtom storočí a bojovali proti Rimanom!

Po tretie - Ilok nemohol byť zakázanou oblasťou pre evanjelických Slovákov, keďže v ňom žili aj ďalší evanjelici – Maďari a Nemci. Okrem toho Slováci neosídľovali len Ilok, ale celý rad ďalších lokalít v Srieme od Vukovaru po Belehrad.

Po štvrté – musíme konštatovať, že Chorváti sa po prvý raz stali väčšinovým obyvateľstvom Iloku len v 18-om storočí a až ku koncu 19-eho storočia sa mesto Ilok stalo súčasťou Chorvátskeho bánstva.

Počas svojej bohatej histórie bol Ilok vždy etnicky zmiešané územie, ktoré prechádzalo od jedných pánov k druhým a rôzne etniká sa na ňom snažili prežiť za každých okolností. Bulharom sa domáci Slováci hodili na boj proti Frankom, Byzantíncom na boj proti Avarom, Maďari ich nasadzovali proti Arabom v Palestíne aj proti bohumilom v Bosne, Turci proti Rakúšanom, Rakúšania proti Turkom a Srbom, Srbi proti Nemcom a Chorvátom a Chorváti proti Srbom a ich vlastným slovenským príbuzným, ktorí sa proti svojej vôli ocitli v radoch srbskej armády.

Dejiny k nám neboli vždy naklonené, ale vďaka svojej znášanlivosti, odolnosti a vytrvalosti Slováci aj po 1200 rokoch (niekedy viac a niekedy menej úspešne) bojujú s každodennými trampotami vlastnej existencie v Srieme.

Táto kniha borí doteraz vžité mýty a predstavuje Ilok, jeho dejiny a ilockých Slovákov v celkom novom svetle. Opisuje úlohu zložiek, ktoré sa pomaly už stávajú fantastickými, keďže v oficiálnej histórii zostávajú opradené tajomstvami: Sarmati, Roxolani, templári, johaniti, slobodomurári... Lenže, škoda by bola, aby sa vedomie o nich stratilo, keďže v dejinách Sriemu a Slovákov mali významné úlohy.

Dúfame, že táto kniha pomôže vrátiť sriemskym Slovákom postavenie, aké im patrí a uznať im zásluhy, ktoré v dejinách mali, čím pozdvihne aj hrdosť našich krajanov na svoj slovenský pôvod.

Úcta našim predkom, sriemskym Slovákom...

* * *

V prvom rade sa chcem post mortem poďakovať Štefanovi Papovi, ktorý mi veril a objavil vo mne potenciál a talent.

Moja úprimná vďaka ďalej patrí kustódke ilockého múzea Ružici Černej za jej pomoc pri zabezpečovaní historických zdrojov, tiež dlhoročnému aktivistovi slovenského kultúrno-osvetového spolku Ľudovíta Štúra a Matice slovenskej Ilok Vlatkovi Miksadovi za jeho konzultácie, preklady a technickú výpomoc, ako aj Magdaléne Janíkovej z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za bezpodmienečnú podporu a porozumenie v čase vzniku tejto knihy.

Vďaka aj Vladimírovi Hricovi z Báčskeho Petrovca za jeho rady a debaty, ako aj za cenné artefakty z rímskych a uhorských nálezísk, ktoré mi otvorili oči.

Vďaka Slađane Jazićovej, že mi zabezpečila vzácnu knihu, bez ktorej by tento rukopis nebol tým, čím je!

Vďaka Manuele Kopčokovej za jej organizačné schopnosti!

Túto knihu venujem aj všetkým tým, ktorí pri mne stáli, keď som to najviac potreboval...

Osobitne ju venujem svojmu synovi Samuelovi a dcérke Mirelle, aby nikdy nezabudli, kde sú ich korene.

Mgr. Ratko Sudecký
autor

o autorovi

Mgr. Ratko Sudecký sa narodil 23. 10. 1978 v Báčskej Palanke a do svojich osemnástich rokov žil v Iloku.

Jeho otec Samuel bol Slovák z Erdevíku, ktorý sa v súčasnosti nachádza v srbskej časti Sriemu, ale vtedy patril k ilockému chotáru. Spolu so svojou macedónskou manželkou sa prisťahovali do Iloku, kde si kúpili pozemok, postavili dom a zamestnali sa. Samuel bol sekretárom Miestneho spoločenstva, čo bol socialistický názov pre starostu. Žiaľ, zomrel ako mladý, 44-ročný, keď mal jeho syn Ratko len 5 rokov.

Ratko žil s matkou v Iloku, kde skončil šesť tried základnej školy, keď v Chorvátsku vypukla bratovražedná vojna a rodina sa presťahovala k príbuzným do neďalekej báčskej obce Karadordevo. Siedmu a ôsmu triedu základnej školy vychodil v Báčskej Palanke, kde chodil aj na strednú elektrotechnickú školu. Žiaľ, prebudené nacionalistické vášne spôsobili, že z obce musel ujsť. Istý miestny „Srb" po ňom strieľal zo samopalu, nazývajúc ho „Chorvátom" a „ustašovcom" a vyhrážajúc sa, že ho zastrelí. V skutočnosti sa ukázalo, že je poturčenec horší Turka, keďže tento miestny násilník bol polovičný Slovák...

Keďže Sudecký nemal na výber, vrátil sa po troch rokoch do Iloku a ani len netušil, aké hrôzy sa v ňom dejú. Dom jeho rodiny obsadili srbskí prišelci zo Slavónie, okná a dvere boli porozbíjané, dom vylúpený a súkromné veci vyhodené na smetisko...

Neistota v okupovanom Iloku však bola v tej chvíli lepšou voľbou ako istá smrť v Srbsku. Sudecký tak strávil zvyšné tri roky v Iloku, kde sa delil o dobro a zlo s miestnou slovenskou komunitou.

Tu sa začala jeho novinárska kariéra. Začal písať do stredoškolských novín v Palanke, vyhral konkurz do Rádia Báč, a potom prestúpil do novozaloženého Rádia Báčska Palanka, kde spolupracoval s redaktorkou slovenského vysielania Martou Tyrovou a po čase získal aj vlastnú mládežnícku reláciu.

V čase, keď sa mu končilo štúdium na strednej škole, skončila sa aj vojna. Očakával, že ostane pracovať v rádiu, avšak už to nebolo možné: mal chorvátske občianstvo a v Srbsku ho nechceli zamestnať. V Chorvátsku mu zasa oznámili, že vzdelanie, získané v Srbsku sa mu neráta a že si ho musí zopakovať v Chorvátsku! Predtým sa ešte mal prihlásiť na základnú vojenskú službu!

Do mesta sa navyše vracali pomstychtiví chorvátski utečenci, ktorí videli nepriateľa v každom Iločanovi, ktorí mesto neopustil predtým, než padlo do rúk Srbov.

Vďaka vtedajším aktivistom v slovenskom spolku Štefanovi Papovi a Vlatkovi Miksadovi sa Sudecký zoznámil so slovenským veľvyslancom Matúšom Kučerom, ktorý mu pomohol s vybavením vládneho štipendia na štúdium žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave.

Odvtedy pôsobil v študentskom vysielaní rádia Ragtime, na viacerých vysielacích okruhoch Slovenského rozhlasu ako redaktor, moderátor, zahraničnopolitický analytik a komentátor, potom ako politický redaktor a investigatívny reportér v Rádiu Expres.

Prispieval do časopisu Slovenské zahraničie, redigoval mesačník Slovákov v Chorvátsku Prameň, pomáhal naštartovať slovenské vysielanie Rádia Ilok, až zakotvil v denníku Hospodárske noviny.

Po dvadsiatich rokoch praxe sa rozhodol svoju aktívnu novinársku kariéru ukončiť. Vydal sa na podnikateľskú dráhu a vo voľných chvíľach ešte píše knihy.

Je spoluautorom dvojjazyčných monografií Slovenské divadlo v Iloku 1914-2008 a Slovenský národný dom v Iloku 1952-1997-2014. Treťou knihou z jeho pera je dielo Slováci v Sneme.

Žije, pracuje a tvorí striedavo v Rakúsku, na Slovensku, v Chorvátsku a v Srbsku.


NOVINKY

Novinky zo Slavice

Zaujímajú vás naše aktivity? Nechajte si bezplatne posielať novinky na váš e-mail podľa vášho výberu.
Vyberte si novinky, o ktoré máte záujem: