Palatín Juraj Turzo

Palatín Juraj Turzo

Juraj Turzo patril k vysokopostavenej uhorskej šľachty, bol grófom, kráľovským radcom a palatínom. Na korunovačnom sneme roku 1608 uzákonili všetky dôležité výsledky Viedenského mieru. Pre evanjelikov boli významné články umožňujúce slobodu vyznania. O ich obsah sa zaslúžil Juraj Turzo svojim nekompromisným postojom ku katolíckej hierarchii. Po roku 1609 po kráľovi sa stal najvplyvnejším človekom v Uhorsku.

Po Uhorskom sneme naplnil v praxi závery o náboženskej slobode. Stalo sa to pred štyristo rokmi, keď presadil vytvorenie a osamostatnenie evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a jej oddelenie spod právomoci katolíckych biskupov.

Z jeho iniciatívy sa zišla v Žiline roku 1610 synoda, na ktorú pozval zástupcov desiatich podunajských stolíc (po dvoch zástupcov svetských a duchovných). Synode predsedal zakladateľ samostatnej ev. a. v. cirkvi na Slovensku Juraj Turzo. Okrem neho ústrednými postavami bol budúci superintendant Eliáš Láni a farári Ján Fabrícius a Ján Ponický. Boli zvolení traja superintendanti. Autorom zákonov a prísahy superintendantov bol Eliáš Láni. Palatín J. Turzo dal v Bardejove vytlačiť synodiálne zákony a rozposlal ich úradom do desiatich stolíc. Týmto bol položený organizačný základ na vytvorenie cirkevnej správy evanjelickej augsburského vyznania cirkvi na Slovensku. Na základe synody sa evanjelická cirkev aj právne oddelila od katolíckej. Politicky to znamenalo prvé inštitucionálne uznanie slovenskosti na určitom území.

Juraj Turzo sa narodil roku 1567 na hrade Lietava v prostredí vysokej šľachty, v ktorom sa podporovala vzdelanosť a protestanská viera. Pre mladého Juraja bol dôležitý viedenský pobyt na viedenskom dvore u panovníkovho brata arcikniežaťa Ernesta. Tu sa pripravoval na diplomatickú a vojenskú karieru. J. Turzo bol vzdelaný, ovládal okrem slovenčiny, nemčinu, latinčinu a maďarčinu, hovoril tiež po chorvátsky a grécky. Jeho rozsiahle majetky a panstvá boli v Bytči, Zvolene, Dobrej Nive a panstvá s hradom na Orave .Ako dvadsaťročný bojoval po boku arcikniežaťa s Turkami. Vrchol vojenskej kariéry dosiahol počas pätnásťročnej vojny (1593 – 1606). Zúčastnil sa bojov pri dobývaní hradov Divín, Soroška, Hajnáčka, Modrý Kameň a Fiľakovo. Bol aj pri bojoch pod Budínom, Ostrihome, Vácove a v Belehrade. Bol najbohatším mužom Uhorska, ktorý vlastnil s Fugerovcami okrem iného zlaté bane, banky a množstvo hradov, kaštieľov a majetkov .Preto nebol závislý ani od habsburgovskej hierarchie, ktorú však z taktických dôvodov podporoval.

Bol vynikajúcim diplomatom, schopným vyjednávačom. V roku 1606 sa zaslúžil o uzavretie mieru s Turkami v ústí rieky Žitava. Pri stavovskom povstaní vedenom sedmohradským veľmožom Štefanom Bočkajom, hoci bolo podporované protestantmi bol zdržanlivý, čo mu umožnilo pozitívne ovplyvniť mierové rokovanie s povstalcami. Mierovým úsilím v nepokojnej dobe si získal na svoju stranu viacerých významných prívržencov. Uvedomoval si, že nezhody medzi katolíckou šľachtou prohabsburskej orientácie a protestantskou opozíciou môže vyvolať len stavovské nepokoje a povstania. Tieto by priniesli len utrpenie pre celú krajinu a umožnili by nájazdy Turkov na naše územia.

Napriek tomu že J. Turzo bol mimoriadne vyťažený pri plnení úloh vyplývajúcich z vysokých diplomatických, vojenských a spoločenských funkcií nezanedbával ani správcovstvo na rozsiahlych majetkoch a početných sídlach svojich panstiev. Venoval sa najmä stavebným aktivitám. Prestavoval, opravoval hradné budovy, kaštiele, dal stavať slovenské evanjelické kostoly, zriaďoval školy, podporoval rozvoj remesiel (v Dolnom Kubíne dal postaviť dielňu na odlievanie zvonov) zakladal nové osady najmä na Orave.

Najväčšiu pozornosť venoval výstavbe jeho rezidencie v mestečku Bytča, mal šesť dcér, pre ktoré v renesančnom kaštieli dal postaviť nádherný svadobný palác, ktorý je okrasou tohto mesta dodnes. V Bytči v tom období ako palatín tvoril základy uhorskej diplomacie a politiky. Juraj Turzo bol mimoriadne rozhľadený a vzdelaný človek, svedčí o tom aj jeho bohatá knižnica so stovkami zväzkov kníh. Bol neúnavným podporovateľom a mecénom školstva. V Bytči založil latinské evanjelické lýceum, pobádal mladých, aby si dopĺňali vzdelanie na nemeckých protestanských univerzitách.

Bol zástancom Slovákov, súhlasil najmä v náboženských otázkach so zemianskou slovenskou komunitou a obyvateľstvom. Na jeho panstvách a sídlach sa hovorilo po slovensky. Zúčastňoval sa spolu so svojou rodinou slovenských bohoslužieb a pri pobytoch mimo Bytče si zariadil slovenského evanjelického farára. Finančne podporoval nielen slovenských vzdelancov pri vydávaní ich literárnych a náboženských diel, ale zvlášť študentov, ktorí si dopĺňali vzdelanie na zahraničných univerzitách a školách. Podporoval chudobných farárov, siroty a vdovy.

Jeho brat Krištof Turzo (1583 ? – 1614 ?) spišský zemepán roku 1614 zvolal do Spišského Podhradia synodu zástupcov evanjelikov z oblasti Podtisia. Zúčastnili sa jej aj zástupcovia slobodných kráľovských miest. Tu schválili cirkevnú organizáciu, skladajúcu sa z dvoch superintendencií. Tak aj na východnom Slovensku sa presadila evanjelická cirkev.

Palatín Juraj Turzo bol by vo svojich aktivitách určite úspešne pokračoval, keby ho od roku 1612 nesužovali chronické choroby na ktoré sa opakovane liečil v Rajeckých Tepliciach. Zomrel ako 49 ročný na Štedrý deň 24. decembra roku 1616.

Juraj Turzo, bol ako to spievajú po stáročia protestanti vo svojej hymne Hrad prepevný. Bol ochrancom Slovákov aj krajiny v ktorej žili a dodnes žijú. Povzniesol ju nielen po stránke hmotnej ale aj kultúrnej a vzdelanostnej. Preto po zásluhe patrí do galérie najvýznamnejších osobností v histórii Slovenska.

Prof. Dr. Igor. M. Tomo, CSc, MPH,
predseda Slovenskej biologickej spoločnosti SAV

NOVINKY

Novinky zo Slavice


Zaujímate sa o dianie okolo Slovanstva? Aj my. Slovanské hnutie sledujeme, zúčastňujeme sa podujatí a aj sami rôzne podujatia a aktivity tvoríme. Prečítajte si 7 dôvodov, prečo odoberať novinky zo Slavice.