Martin Rázus – hovorca a svedomie slovenského národa

Martin Rázus

Ak o niekom platia priliehavo tieto slová, tak je to nesporne Martin Rázus. Dobrovoľne si zvolil najťažšiu a najneschodnejšiu cestu, lebo chcel ostať verný sebe a svojmu národu. Je nepochopiteľné, že súčasná SNS sa (až na niektoré vyhlásenia v polici osemdesiatych rokov minulého storočia) dôsledne neprihlásila k tomuto Slovákovi, intelektuálovi, ktorý presadzoval slovenské záujmy, v časoch pre náš národ najťažších. Je našou povinnosťou pripomenúť si tých, čo pre ubiedených Slovákov obetovali celý život.

Martin RázusMartin Rázus sa narodil v roku 1888 vo Vrbici v chudobnej rodine roľníka a garbiarskeho robotníka. Základné školy vychodil v Liptovskom Mikuláši a gymnázium ukončil v Banskej Bystrici. Po štúdiu na Evanjelickom lýceu nastúpil na Evanjelickú Bohosloveckú fakultu do Bratislavy, ktorú úspešne ukončil v roku 1911. Potom po štipendijnom pobyte v Škótsku v Edinburgu využil podporu škótskej banky a podnikol cestu po Európe. Navštívil Londýn, Paríž a niektoré mestá vo Švajčiarsku, kde získal intelektuálny rozhľad. Tu pochopil, že z našich chýb Slovákov, vecnej rozhádanosti, neschopnosti dohodnúť sa nie je možné viniť cudzích, ale hľadať vlastnú neschopnosť.

Ako evanjelický farár pôsobil v rokoch 1911 – 1912 ako kaplán u Samuela Zocha v Modre, kde sa zoznámil s budúcou manželkou, Zochovou dcérou, Elenou. Krátko pôsobil v Pribiline. Tvorivý rozlet dosiahol počas pôsobenia v Moravskom Lieskovom a v Brezne.

Dielo Martina Rázusa sa dá rozdeliť na pôsobenie ako evanjelického farára, v oblasti duchovnej, jeho literárnu tvorbu a politickú angažovanosť, ako predsedu Slovenskej národnej strany.

Pomerne rozsiahla je jeho básnická činnosť. Od predvojnových epických baladických zbierok, cez protivojnovo ladené básne v známej básni Matka. V zbierke Hoj zem drahá ospieval autor národné oslobodenie a víťazstvo národa nad stáročnou porobou. Jeho básne sú mravne presvedčivé s hlbokým citovým nábojom. Jeho románová tvorba zachytáva najmä zmeny na slovenskej dedine v podjavorinskom a horehronskom kraji, kde pôsobil. V románe Odkaz mŕtvych zachytáva náboženské prenasledovanie evanjelikov počas rekatolizácie v 17. storočí. Vysokú umeleckú hodnotu, ale aj obľubu v širokej čitateľskej obci si získali romány autobiografického charakteru Maroško a Maroško študuje.

V oblasti politickej Martin Rázus, ako evanjelický farár, sa striktne držal štúrovského odkazu národného pohybu, nadväzujúc na Štúrove mravné pravidlá a obetavosť pri obhajobe národných práv Slovákov. Bol reprezentantom evanjelikov, ktorí podporovali spoločné spojenie a utvorenie autonomistického bloku, preto sa dohodol s Andrejom Hlinkom. O to ťažšie znášal sklamania a zradu evanjelickej časti inteligencie, ktorá sa pridala na stranu agrárnikov, reprezentovaných M. Hodžom a potom aj nedodržanie dohody s Hlinkom. Pri početnom zastúpení Ľudovej a národnej strany po voľbách v politickom živote skôr zažil sklamania a trpkosti, ako radosť z úspechov. Skoro desať rokov bol ako predseda Slovenskej národnej strany poslancom Národného zhromaždenia v Prahe, kde sa snažil presadzovať slovenské záujmy, ale aj vlastné ideály, ktorých splnenia sa však nedožil.

Martin Rázus spojil celý svoj život s národom v nežičlivých časoch, keď ho doslova drvila vlna šovinistickej maďarizácie na konci neslávnej éry Uhorska.

Vytvorenie Česko-Slovenska privítal, ale keď zistil, že český šovinizmus a česká snaha o nadradenosť neprináša to, čo Slováci očakávali, vystúpil neohrozene za práva slovenského národa. Nenechal bez povšimnutia ani svojich evanjelických druhov, ktorí pre výhodné posty v štáte boli schopní opustiť národnú postať a kolaborovať s vrchnosťou.

Martin Rázus poeta Bard, evanjelický farár, bol jedinečným zvestovateľom písma, rozsievačom pravej lásky medzi ľudom. Pomáhal stavať chrám pravého poznania pre tých, čo ho počuli a jeho slovám tiež uverili. Oslavoval slovo Božie, právo, spravodlivosť, vernosť k národu. Jeho dielo mu pod rukami rozkvitalo.

Z honorárov za literárnu tvorbu si stihol v Banskej Bystrici postaviť rodinný dom. Zomrel v roku 1937 v najlepších rokoch, ale trpké spaľovanie po neúspechoch mu oslabovalo zdravie, strácal zrak, až oddaný do vôle Božej opustil tento svet.

Leží na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici a na náhrobnom kameni má epitaf, ktorý si sám napísal:

,,Horám, skalám odovzdal som svoje trudy.

aj keď zhasnem, viem, že oni hučať budú,,


Som presvedčený, že mladej generácii Slovákov ale aj priaznivcom slovensky orientovaných politických strán je potrebné predstavovať osobnosti, na pleciach ktorých stojíme, aby sme ďalej dovideli.

Prof. Dr. Igor. M. Tomo, CSc, MPH,

predseda Slovenskej biologickej spoločnosti SAV

NOVINKY

Novinky zo Slavice


Zaujímate sa o dianie okolo Slovanstva? Aj my. Slovanské hnutie sledujeme, zúčastňujeme sa podujatí a aj sami rôzne podujatia a aktivity tvoríme. Prečítajte si 7 dôvodov, prečo odoberať novinky zo Slavice.