BYSTVOR, BYTIE A TVORENIE SLAVIANOV A ÁRIJCOV
BYSTVOR,
BYTIE A TVORENIE SLAVIANOV A ÁRIJCOV
Letopisné dedičstvo predkov
Kniha prvá
V danej knihe autor skúma problémy domácej a svetovej minulosti z pozície našich predkov. Minulosť národov, ktoré žijú na Zemi, sa často stávala dôvodom pre spory a nezhody. V nich spravidla zvíťazil názor toho silnejšieho, ktorý sa následne transformoval na vedúcu historickú školu. V tomto vydaní autor jednoducho a presvedčivo rozkrýva skutočný obraz udalostí minulosti, uvádza závažné dôkazy a očisťuje prijaté názory od klamstiev a prekrúcaní. Pritom v strede pozornosti bádania autora sa nachádza rozvoj Slovansko-
árijského spoločenstva, ktoré je tým najstarším na Zemi, skúsenosti a ponaučenia ktoré sú neobyčajne dôležité pre nás v súčasnosti.
V poslednom období sa stále nástojčivejšie presadzuje a vštepuje myšlienka, že v minulosti územie Ruska nebolo obývané Rusmi a Árijcami, ale inými národmi. Vymýšľajú sa úplne neprirodzené etnické skupiny, ako napríklad: Fíno-Uhri a Skýto- Sarmati, ktorých vyhlasujú za pôvodných obyvateľov na území Ruska, zatiaľ čo naši predkovia sú podľa nich v Rusku iba prisťahovalci. Kým Fíni majú árijský pôvod a Uhri boli privedení našimi predkami z juhu z Dravidie a rozmiestnení na okrajoch ich Vlasti, Skýti sú bezpochyby potomkami Rusov a Árijcov. V tom čase Sarmati boli prišelcami z Perzie a Babylonu, ktorí vpadli do Skýtie a zničili ju, pozabíjali takmer všetkých Skýtov. Všetko toto sa robí preto, aby bolo možné zdôvodniť právo zástupcov národov migrujúcich z juhu na osídľovanie území Ruska. Aké to má následky, veľmi názorne ukazuje Kosovo. V súčasnosti v Moskve už takmer polovica
obyvateľstva nemá ruský pôvod. A decembrové udalosti v roku 2010 tiež názorne ukázali, že zrážky medzi etnikami naberajú na sile a tragédia Kosova sa môže zopakovať aj v Rusku. Napriek tomu predstavitelia oficiálnej historickej vedy robia všetko pre to, aby posilnili svoje tvrdenia. Každý nesúhlas vyvoláva u nich nielen obyčajné námietky, ale aj zúrivý odpor, ktorý vyúsťuje do rôznych obvinení a prenasledovania inak zmýšľajúcich. V tomto vydaní sa budú analyzovať viaceré problémy domácej a svetovej minulosti, presne tak ako aj v predošlých, z pozícií našich predkov. Nekladiem si za úlohu objasniť tieto problémy v celej úplnosti a hĺbke. Jeden človek to jednoducho nezvládne. Preto sústredím pozornosť na to hlavné. V tomto vydaní sa budem snažiť riešiť nasledovné úlohy:
po prvé, čo najvecnejšie sa pozrieť na rolu vedy o minulosti a jej úlohy;
po druhé, zistiť a sformulovať pravidlá vývoja ľudskej spoločnosti;
po tretie, vyjasniť ako to je s periodizáciou vývoja rusko-árijského spoločenstva;
po štvrté, na základe nových objavov v archeológii (Kargalské náleziská, Čiča a pod.), písomných zdrojov („Velesova kniha“, „Védy“ a iné), zistiť územie rozšírenia rusko-slovansko-árijského spoločenstva (andronovskej, afanasievskej, karasukskej a iných kultúr odzrkadľujúcich toto spoločenstvo);
po piate, na základe existujúcich výskumov, ktoré trpia útržkovitosťou a nesúvislosťou výkladu, v lepšom prípade iba zaznamenávajú udalosti, za pomoci ich kritickej analýzy vypracovať vzájomne súvisiaci proces vývoja rusko- slovansko- árijského spoločenstva;
po šieste, zdôvodniť nástupníctvo generácií Rusov a Árijcov (Kimrov, Skýtov, Vendov, Slovenov, Skolotov a Rusov), ich prirodzené právo na svoje územie: od Karpát po Tichý oceán; od Severného ľadového oceánu po Ruské (Čierne) more, Kaukazský hrebeň, Aralské more, jazero Balchaš, južné výbežky Altaja a Sajanov, rieku Amur a Vladivostok;
po siedme, za pomoci vzájomne súvisiaceho hodnotenia starodávnych udalostí a zdrojov, ktoré ich osvetľujú, zistiť temné miesta dávnej minulosti Rusov a Árijcov, ktoré pre budúcnosť a súčasnosť majú ten najväčší význam;
po ôsme, spresniť predošlé interpretácie, urobiť toto vydanie ešte presvedčivejším a plným dôkazov.
Minulosť ako udalosť má prirodzene skutočný charakter. V tom čase jej odraz (interpretácia) vo vede a literatúre v obrovskej miere závisí od interpreta a od školy, ku ktorej patrí. Aj keď v súčasnosti sa oficiálna história považuje za vedu, mnohé jej interpretácie, prísne povedané, nie sú vedecké. To isté môžeme povedať aj o samotnom pojme „história“. Svetová historická literatúra začiatku
ХХI. storočia pozná veľa rôznych definícií predmetu „história“, existujú dokonca diametrálne protichodné. Je to celkom prirodzené, pretože v priebehu dlhého obdobia históriu neskúmali ako vedu, ale zaraďovali ju do kategórie literatúry a umenia. Nie náhodou
v gréckej mytológii za patrónku histórie považovali jednu z múz, ktorú zobrazovali ako mladú ženu s oduševnenou tvárou a so zvitkom papyrusu alebo pergamenu v ruke. Meno múzy histórie Klio pochádza z gréckeho slova „oslavujem“. Skutočne, prvé kroniky a životopisy boli venované prevažne oslavovaniu panovníkov. V tejto súvislosti históriu nie náhodou zaraďovali do kategórie literatúry a umenia. Historické udalosti sa tiež prezentovali v piesňach a bylinách, ktoré skladali speváci (bajani) už dávno pred vznikom gréckej
civilizácie. V rusko-árijskom svete sa okrem toho písali letopisy. Naši predkovia mali aj pojem ako „bystvor“, ktorý pochádza z dvoch slov – „Bytie“ a „Tvorba“, ktoré som zakomponoval do názvu tejto knihy.
Autor
