HOSTINSKÝ A STARÁ VIERONAUKA SLOVENSKÁ
PETER KELLNER- ZÁBOJ HOSTINSKÝ
Narodil sa 6. januára 1823 v Gemerskej Polome rodine evanjelického farára Karola Kellnera a jeho manželky Kataríny. Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, na gymnáziu v Rožňave a Levoči, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Pomáhal Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. V období pred revolučným rokom 1848 spolu s Jánom Štúrom vydával Slovenské národné noviny a úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. V Revúcej spolupracoval so svojim celoživotným priateľom Pavlom Dobšinským. Bol ako národovec prenasledovaný a prekladaný z jedného pracovného miesta na druhé. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí. Po strate zamestnania sa mu už nepodarilo získať stále zamestnanie, ale pracoval len ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice. Zomrel v Rimavskej Sobote 10. augusta 1873 o jedenástej hodine večer.
Hostinský sa žiaľ so svojim dielom vytratil z nášho kultúrneho i literárneho povedomia. Nemnohí Slováci o Hostinskom vedia, že patril k štúrovcom a bol najbližší spolupracovník Ľudovíta Štúra. Na Hostinského hľadíme ako na jedného z velikánov slovenského národného ducha a intelektu. Hostinský ovládal 11 jazykov, bol polyhistor s mimoriadne širokým intelektuálnym záberom svojho pôsobenia, bol vedec a súčasne jeden z najvýznamnejších, najvšestrannejších a najčinorodejších štúrovcov.
Pri písaní Starej vieronauky slovenskej Hostinský vychádzal z našich ľudových povestí, rozprávok či poviedok, ktoré si Sloveni od nepamäti odovzdávali z generácií na generácie ako umelecké príbehové vyjadrenia hlbokého poznania vesmíru, prírody a miesta človeka vo vesmíre. Tieto poklady našej ústnej ľudovej slovesnosti sa nám vďaka ich zberateľom zachovali aj v písanej podobe.
Hostinský mohol z národných rozprávok a povestí čerpať preto, lebo rozumel ich duchovnému posolstvu. Dešifroval pre nás symboliku postáv a dejov na pozadí duchovno-filozofického systému starej vieronauky slovenskej s jej vlastnou kozmogóniou, osobitým chápaním Boha a unikátnymi reflexiami duchovného, kultúrno-spoločenského i hospodárskeho života Slovenov. Hostinský sa tak stal zachovávateľom a obnovovateľom našej dávnej národnej duchovno-filozofickej tradície, pri ktorej po tisícročia vyrastali deti Slovenov.
Význam starej vieronauky slovenskej
O existencii Starej vieronauky slovenskej, či už ako o jeho diele alebo ako o pôvodnom predkresťanskom myslení Slovenov, drvivá väčšina Slovákov ani len netuší. Kniha Stará vieronauka slovenská je základný kameň našej národnej kultúrnej a duchovnej kontinuity. Je to komplexný duchovno-filozofický systém predveľkomoravských Slovenov, korý pre nás zachoval Peter Kellner- Záboj Hostinský vo svojom fenomenálnom trojzväzkovom diele. Hostinského manuskript Starej vieronauky slovenskej sa zachoval v literárnom archíve Matice slovenskej ako súčasť jeho literárnej pozostalosti.
V čom sa skrýva hlavný prínos starej vieronauky slovenskej pre svetové myslenie? Stará vieronauka slovenská stavia človeka, rodinu a národ na výslnie vedy a duchovna.
Je nepochopiteľné, že zjavne unikátna charakteristika našej duchovnej náuky ostala viac než 140 rokov mimo záujmu slovenských literárnych vedcov, historikov filozofie, národopiscov, etnológov, kulturológov či historikov.
Rozhorčenie nad ľahostajnosťou našich intelektuálnych špičiek voči dielu Hostinského ustupuje do pozadia, keď si uvedomíme, že azda nikdy v doterajšej histórii Slovenska od čias štúrovcov nebolo príhodnejšie obdobie na vydanie Starej vieronauky slovenskej ako dnes. Práve teraz sa potrebujeme prinavrátiť k svojim koreňom a oprieť sa o vlastné filozofické východiská a vlastnú národnú identitu.
Samozrejme, podobné duchovné tradície museli mať aj ostatné slovanské národy. Aj u nich sa zachovali ľudové povesti, rozprávky a letopisy. Ale len u nás, vďaka Hostinskému, sa zachoval kompletný výklad pradávnej vieronauky. Znovuzrodenie Starej vieronauky slovenskej je preto významnou udalosťou pre všetky slovanské národy.
Nám, Slovákom, ponúka Stará vieronauka slovenská priestor pre sebareflexiu v doposiaľ nepoznaných horizontoch našej autentickej národnej duchovnej kontinuity. Stará vieronauka slovenská má preto v sebe silu obnoviť naše národné povedomie.
Význam Petra Kellnera Záboja-Hostinského
Ako to už v slovenskej histórii býva, najvýznamnejší slovenskí intelektuáli, ktorí svoj život a dielo zasvätili pozdvihnutiu národného povedomia, ostali obyčajne po svojom odchode v zabudnutí.
„Smutne sa skončil Kellnerov život, neslávne sa uzavrelo jeho literárne dielo, na Kellnera sa začalo pomaly zabúdať. Jeho pamiatka sa postupne rozplývala, nespomínala sa jeho tvorba, ale ani životné osudy a národnobuditeľská činnosť.“
„Ak by bol mal svojho času Peter Záboj Kellener-Hostinský možnosť súborne publikovať svoje vedecké práce, pokladali by sme ho dnes za teoreticky najerudovanejšieho, koncepčne najdôslednejšieho a ideovo-esteticky najextrémnejšieho mysliteľa romantickej generácie. Keďže sa tak nestalo, patrí mu v súčasnom povedomí iba miesto druhoradého básnika. Príčiny jeho vtedajšej i dnešnej neúplnej publikovanosti sú v tom, že v mnohom prekročil rámec mysliteľskej úrovne slovenských romantikov.“
Prvý citát je od Pavla Pareničku, druhý od Oskara Čepana, ktorý Parenička uviedol vo svojom monografickom spracovaní života a diela Hostinského pod názvom „Život a dielo Petra Kellnera-Záboja Hostinského“, ktoré vyšlo v roku 1998 vo vydavateľstve Matice slovenskej v Martine.
Hostinský patril k najvzdelanejším štúrovcom. Vynikal pestrosťou svojej literárnej tvorby, rozsahom svojich vedeckých záujmov a polyglotickým vzdelaním. Venoval sa ekonómii, politike, etnografii, filozofii, histórii i literárnej vede. Patril k prvým teoretikom národopisu, zaslúžil sa o rozvoj slovenskej histórie ako vedeckej disciplíny. Z historiografického hľadiska sa zaoberal genealógiou, heraldikou, biografistikou, dejinami správy štátu a práva. Hostinský vyzdvihoval autochtónnosť Slovákov v Uhorsku. Spolu s Michalom Miloslavom Hodžom boli ideológmi, duchovnými ideológmi štúrovcov, o čom málokto vie.
V mimoriadne širokom zábere Hostinského pôsobenia zaberá osobité miesto filozofia, ktorú Hostinský študoval na Univerzite v Halle. Nemecké univerzity boli vtedajším centrom svetovej vzdelanosti. V Halle sa ešte prednášala filozofia a nielen história filozofie, poslucháči aktívne rozmýšľali a nielen memorovali teoretické poznatky. Polygloti mali na nemeckých univerzitách k dispozícii unikátne archívy a knižnice s pôvodnou literatúrou, preto sa mohli autenticky oboznamovať so svetovými náboženskými a duchovnými systémami.
Hostinský vynikal aj ako redaktor a publicista, organizátor spolkového študentského, kultúrneho, vedeckého, literárneho i hospodárskeho života, podporoval slovenské emancipačné hnutie ako jeho čelný protagonista, symbolizoval rezistenciu celého národného spoločenstva Slovákov. Patril k najaktívnejším členom štúrovského hnutia. Osobnostný profil Hostinského dotváral pansofický intelekt a neobyčajná univerzálnosť, ktorú naplno vložil do služieb slovenského národa.
S Hostinským súvisia študentské slovanské ústavy v Bratislave a Levoči, spolok Tatrín, redakcia Slovenských národných novín a Orla tatranského, Knižnica Slovenského ústavu, Spolok miernosti, Jednota mládeže slovenskej v Bratislave a samozrejme revolučná slovenská jar meruôsmeho roku.
Aj kvôli svojim charakterovým vlastnostiam a povahe sa stal najbližším spolupracovníkom Ľudovíta Štúra. Jeho osobnosť zohrávala významnú stabilizujúcu a integrujúcu úlohu v diferencujúcom sa štúrovskom aj celom slovenskom národnom hnutí. Jeho tolerantná individualita bola presýtená humánnosťou a altruizmom…
Z knihy Znovuzrodenie starej vieronauky slovenskej