NEZNÁME DEJINY – dejiny na ktoré sa nepamätáme
Viktor Timura, filozof, kulturológ, literát, spisovateľ, básnik i prekladateľ vydal niekoľko zaujímavých publikácií, ktoré v našej širšej kultúrnej verejnosti vzbudili záujem a mali zaslúžený úspech. Najmä posledné tri jeho publikácie z filozofie dejín, v ktorých hľadá pôvod a vývoj človeka, Slovanov a Slovenov – teda o našich najstarších dejinách, ktorým sa klasická historiografia zväčša vyhýba. Jeho najnovšia publikácia, ktorá vychádza pod názvom „Neznáme dejiny“ ide v ešte ďalej – do kozmických súvislosti pôvodu a vývoja človeka s dôrazom na Slovanov a o vyspelých civilizáciách na našej planéte, ktoré tu boli dávno pred nami, zanechali po sebe výrazné a nepopierateľné stopy a neopustili našu planétu ani v súčasnosti. Ukážka z pripravovanej knihy V. Timuru „Nezmáme dejiny“.
Po rozpade Sovietskeho zväzu a zmene politického systému sa v Rusku rozšírila tendencia návratu k pôvodným pohanským tradíciám predkov. Sformoval sa celý rad spoločenstiev a klubov pod rozličnými názvami, na čele ktorých sú zväčša intelektuáli, ktorí boli pri ich vzniku a často im dali ideové zameranie vlastnou publikáciou. Popri tom vznikli aj nové teórie o pôvode človeka – zväčša z vesmíru, ktoré však neberú do úvahy nepopierateľné archeologické nálezy, ktoré potvrdzujú vznik a vývoj človeka na našej planéte.
Podľa jednej z takýchto teórií, ako uvádza Nikolaj Levašov (Rusko v krivých zrdkadlách) medzi 400-600-tisíc rokmi pristáli z kozmu štyri skupiny mimozemšťanov na severnom póle (Midgard-Zemi): Dá´Árijci, Cha´Árijci, Rasseni a Svjatoj rassy. Lenž asi po 500-tisíc rokoch sa severný pól začal potápať a skupiny sa museli presťahovať na juh. Okolo 110-tisíc rokov preto prešli na Sibír (východne od Uralu) a na sútoku riek Om a Irtyš vytvorili centrum s postavením svätyne – Asgard-Iryjský (Irtyšský – pozn. V. T.).
Na potvrdenie pobytu na severnom póle nie sú poznatky. Územie je pod morskou hladinou a poznatky o pobyte bytostí s vedomým bytím na ostrovoch okolo severného pólu (napríklad kamenné gule na ostrove Franz Jozefa, datované však do 400 miliónov rokov, či objavené opracované kamenné dosky) jednoznačne nepoukazujú na súvislosť s týmito skupinami, aj keď sa to celkom vylúčiť nedá.
Dôvody ponorenia severného pólu pod hladinu mora bádatelia uvádzajú rôzne. Podľa N. Levašova stalo sa tak vo vojne. Pred 111 814 rokmi Temné sily vesmíru objavili planétu Zem, vytvorili si základňu na mesiaci Lela mali za cieľ zmocniť sa planéty Zem. Museli zasiahnuť Svetlé sily a vo vojne síce bola zničená základňa Temných síl na mesiaci Lela, ale spolu aj s mesiacom, z ktorého dopadli veľké kusy na Zem a spôsobili katastrofu. Podľa I. Wiesnera ku katastrofe došlo v dôsledku priblíženia sa k Zemi planéty Nibiru, ktorá narušila gravitačné pole a teplota stúpla až na 1500 stupňov Celzia, čo spôsobilo katastrofu na Zemi. Najnovšie na základe geologických výskumov ruskí geológovia upozorňujú na to, že v posledných 100-tisíc rokoch sever našej planéty bol veľmi nestabilný, niektoré oblasti sa zdvíhali, iné klesali, v dôsledku čoho vznikli lokálne katastrofy (severný pól bol ešte na grónskom území, dnešná východo-severná pahorkatina, severné od rieky Volga tečúcej zo západu na východ, bola oveľa vyššia a pokles pokračuje aj dnes). Niektorí bádatgelia uvádzajú, že k ponoreniu severného pólu pod hladinu mora došlo postupne medzi 110 – 45-tiséc rokmi pred naším letopočtom. Nie sú poznatky na to, aby bolo možné jednoznačne stanoviť, čo spôsobilo katastrofu. Podobne to bolo s katastrofou pred 13-tisíc rokmi. Najčastejšie sa spomína vojna Atlantov, ktorí sa chceli zmocniť vlády nad planétou a zničili tretí mesiac Zeme Fatta, čo malo za následok potopu. Údaje o troch mesiacoch našej planéty veda zatiaľ jednoznačne nepotvrdila.
Na Sibíri, na rozdiel od severného pólu, sú nepopierateľné ruiny stavieb z obrovských kamenných blokov. Zatiaľ však nebolo jednoznačne preukázané, že sa vzťahujú na pobyt týchto skupín mimozemšťanov, aj keď sa to javí ako veľmi pravdepodobné.
Na Sibíri okolo 40-tisíc rokov pred naším letopočtom mal uvedené štyri skupiny mimozemšťanov navštíviť Perún – významný hierarcha z „Medzigalaktickej konfederácie“ svetlých kozmických síl, ktorý vynikal telepatickými schopnosťami. Predpovedal niektoré budúce udalosti na našej planéte, vrátane kataklizmatickej udalosti pred 13-tisíc rokmi a odchod väčšiny mimozemšťanov z planéty pred touto udalosťou. Tu má svoj základ jedna zo základných kníh Slovansko-árijských véd – „Kniha Múdrosti Perúna“.
Niektorí bádatelia vrátane N. Levašova, považuje tieto skupiny za priamych predkov dnešného človeka. Lenže tomu tak nie je. Pôvod dnešného človeka je na našej planéte a mimozemšťania podľa predpovede Perúna odišli do kozmu pred katastrofou pred 13-tisíc rokmi. Neodišli však všetci a niektorí (známi sú Uri, Urusi) zostali ako učitelia dnešného človeka, ktorý práve na konci doby ľadovej (25-10-tisíc rokov pred naším, letopočtom) získal plnohodnotné vedomie vrátane jazykovej (gramatickej) kompetencie a bol schopný vnímať zložitejšie myšlienky a komunikovať v ucelených vetách a zároveň fabulovať – tvoriť príbehy. Spolupráca a vplyv mimozemšťanov dovtedy, kým človek nezískal tieto schopnosti mohla byť len minimálna, v rozsahu, ktorý zodpovedal jeho schopnostiam so začínajúcim, ale ešte nedoformovaným vedomím. Nesporné je však jedno: je celý rad informácií, ktoré poukazujú na ťažko spochybniteľnú skutočnosť, že na Sibíri časť mimozemšťanov zostala prakticky do konca 3. tisícročia pred naším letopočtom. Dôkazom je objavenie Arkaimu, o ktorom budeme hovoriť neskôr. S tým súvisí aj hodnovernosť o existencii „Slovansko-árijských véd“.
Dažbog (nepovažuje sa za boha, ale za hierarchu Svetlých síl) dal predstaviteľom Veľkej Rasy deväť kníh s obsahom „Svätých Véd“. Nezachovali sa všetky, lebo neprajníci z Temných síl vynaložili veľa úsilia na zničenie pamiatok slovanskej minulosti, aby sa na najstaršiu históriu Slovanov, na ich pôvod a kultúru zabudlo. Prítomnosť mimozemšťanov je nesporná. Existencia mimozemšťanov je preukázaná aj na iných miestach našej planéty a dokonca ešte aj hlboko v našom letopočte (prinajmenšom na americkom kontinente, ale zrejme aj na eurázijskom). Nesporné poznatky sú v Mezopotámii (Anunnakovia a Reptiloidi) a za Uralom (Uri a Arkaim), popri Egypte (Atlanti – biela rasa, Lýrania mačkovitej civilizácie... a i.).
Najstaršie slovanské písomné pamiatky – Slovansko-árijské védy, dlho ani nemali nádej na prijatie a porozumenie, pretože kto by bol veril ešte pred sto rokmi, že na našej planéte dávno pred nami boli vyspelé mimozemské civilizácie? Až v súčasnosti sa vyjasňujú mnohé otázky s ich prítomnosťou na našej planéte.
Skutočnosťou je, že zásady, ktoré obsahujú najstaršie slovanské pamiatky majú oveľa všeobecnejší charakter kozmického rozmeru, tých hviezdnych systémov, ktoré patrili a patria do hviezdneho zoskupenia Svetlých síl – do „medzigalaktickej konfederácie“. V mnohých „Svetoch“ a v ich galaxiách, súhvezdiach, hviezdnych systémoch a na ich planétach vznikajú rozmanité, aj značne odlišne formy života a živých bytostí, vrátane bytostí s vedomým bytím.
Na našej planéte nie sme jediný obyvatelia. Niekoľko mnohomiliónov rokov pred nami na Zemi sídlili a sídlia aj v súčasnosti ďalšie bytostí s vedomým bytím. Jedny z nich dostali názov „Exrtrémofili“, pre extrémne podmienky, v ktorých sa usadili (pri termálnych prameňoch, vulkánoch, ale aj v zľadovatených oblastiach – Antarktída, aj pod vodou, všeobecne však v prázdnych priestoroch v podzemí, ktoré objavili vedci až v súčasnosti. Ich pôsob života a doplňovanie energie je celkom iný. Sú však na oveľa vyššej úrovni vývoja ako je naša ľudská civilizácia, lietajú nad nami na vitmanoch (lietajúcich tanieroch či diskoch).
Rozmanité formy živých bytostí s vedomým bytím existujú vo vesmíre na rozmanitej úrovní duchovného vývoja od nepamäti (takmer odkedy existuje Vesmír-Univerzum – Svet). Zo „Slovansko-árijskych véd“ vieme, že existuje prepojenosť a vzájomná závislosť určitého množstva planét, súhvezdí a galaxií s bytosťami s vedomým bytím na rozličnej úrovní vývoja, pokiaľ ide o duchovný vývoj, bez ohľadu na mnohoraké formy bytostí s vedomým bytím. V minulosti niektoré z nich sídlili nejakú dobu aj na našej planéte a zostali nám po nich nepopierateľné stopy, medzi ktoré patria aj „Slovansko-árijské védy“, ktoré treba chápať ako pramene, v ktorých sú zakotvené zásady života vyššieho kozmického systému. Patria ku kozmickému informačnému systému a zásadám života spoločenstiev s rozličnou úrovňou vývoja. Sprostredkovali nám ich mimozemšťania, ktorí žili na našej planéte pred nami a pomerne dlhu dobu aj s nami ako učitelia.
„Slovansko-árijské védy“ sú zapísané na zlatých a kovových doštičkách-platoch, ktoré sa zachovali (v niektorých prípadoch len fragmenty), napriek nepriazni doby a úsiliu vynaloženému zo strany našich neprajníkov o ich zlikvidovanie a odsúdenie do priepasti zabudnutia. Podľa dochovaných informácií Dažbog – Tarch-Perunovič, syn Svaroga, daroval Slovanom deväť santii-kníh [186, s. 12, 38, 45]. Po celú dobu –až do porážky Pugačeva roku 1775 Suvorovom okolo Uralu a najmä za Uralom žili Slovania-Árijci svojím tradičným spôsobom ako ich predkovia a udržiavali kultúru, zvyky a tradície. Preto sa zachovalo pomerne veľa z tejto kultúry až do 20. storočia. Aj v európskej časti Ruska a na Ukrajine sa veľmi dlho udržiavala tradícia volchvov-žrecov. Do 17. storočia boli popri kresťanskom pravosláví tolerované pohanské zvyky. Existovala tzv. „dvojviera“, ako o tom píše P. Tulajev, [332, s. 226) až do reformy ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchom Nikonom v rokoch 7161 – 7164 (1653 – 1656 nášho letopočtu). Ale aj po nej sa medzi ľudom udržiavala dvojviera a najmä na vidieku sa pridržiavali tradičných zvykov z čias pohanstva.
Prvotní žreci-volchvovia – mimozemšťania postupne odovzdali toto učenie najvyspelejším žrecom, volchvom z nášho, ľudského rodu, aby strážili základy tohto odkazu. Nemalú zásluhu na tom majú mimozemšťania – v písomných pamiatkach nazývaní „Uri“, ktorí plnili významnú úlohu učiteľov Slovanov a nielen Slovanov po kataklizme pred 13-tisíc rokmi. Uri boli predstaviteľmi Svetlých síl Vesmíru. Disponovali obrovskými schopnosťami ako nositelia hlbokých a veľmi rozsiahlych znalosti. [186/a), s. 16 – 17] O prítomnosti Urov (Urusov) po kataklizme pred 13-tisic rokmi zrejme až do konca 3. tisícročia pred naším letopočtom je jednoznačným a nesporným dokladom Arkaim. Jeho vznik sa datuje do 2500 rokov pred náš letopočet, teda do doby, keď sa od rieky Leny na východe a severne od Bajkalu sťahovali Árijské kmene k Uralu a potom prechádzali ďalej do Iránu. Podľa archeologických poznatkov Uri v Arkaime žili niekoľko storočí. O tom, že išlo o mimozemšťanov svedčia predĺžené lebky na pohrebiskách a astronomické znalosti, na základe ktorých bol postavený Arkaim a mestá, ktoré patrili do jeho obvodu. Odišli do kozmu podľa Mahábháraty niekedy koncom tretieho tisícročia. To nemožno spochybniť nijakým spôsobom. Ani to, že Uri sa stali učiteľmi ľudského pokolenia za Uralom – Slovanov.
Napokon sa zdá, že nás mimozemšťania vôbec neopustili, len nás nechali na určitej úrovní vývoja, aby sme pokračovali ako bytosti s vedomým bytím v ďalšom vývoji bez nich a iba sledujú, kam vlastne spejeme.
Systém sformovaných zásad a pravidiel života prepojených hviezdnych systémov je „Kniha Svetla“, popri „Knihe Múdrosti Perúna“ a ďalších. Kým „Kniha Svetla“ je predovšetkým o štruktúre nášho sveta a pravidlách, „ktorými je riadený Vesmír“ [161, s. 9], „Kniha Múdrosti Perúna“ je o duchovnom vývoji, o pravidlách a morálnych zásadách života pre bytostí s vedomým bytím (nielen človeka) v kozmickom priestore. Predpovedá aj niektoré udalosti, ktoré našu planétu Zem čakali – kataklizma pred 13-tisíc rokmi spolu s odchodom väčšiny mimozemšťanov. Zásady duchovného vývoja bytostí s vedomým bytím nie sú rovnaké ako kresťanské, kde platilo predovšetkým „modli sa a pracuj“, teda buď poslušný, nereptaj, neprotiv sa údelu svojho otroctva a pokorne a poslušne ho znášaj. Základná požiadavka „Slovansko-árijských véd“ na bytosť s vedomým bytím je „povinnosť poznávať“ a „tvoriť“ na základe poznania, podieľať sa na formovaní ľudskosti života a jeho harmonizácie. To je najvyššou hodnotou postavenou na úroveň hodnoty života. POZNAVAJ A TVOR, ale zostaň slušný, čestný a spravodlivý. Hľadaj PRAVDU a odpovede na otázky – to je tvoja najsvätejšia povinnosť. Neuspokojuj sa s tým, čo povedal niekto iný. Taký je princíp prastarej viery pre bytostí s vedomým bytím v kozmickom priestore Svetlých síl, pričom viera tu nie je náboženstvo. Významnú úlohu ma „svedomie a česť“ – tieto pojmy Biblia vôbec nepozná, nemá ich ani aramejčina, čo je v podstate jazyk, v ktorom bola Biblia napísaná. [161, s. 10]
V „Knihe Múdrosti Perúna“ sú zaujímavé predovšetkým Perúnom hlásané mravné zásady. Majú hlbší zmysel so širšou kozmickou platnosťou a nie iba pre našu planétu. Nehovorím o morálnom kódexe, pretože tých kódexov je tam oveľa viacej. Zaujímaví sú z množstva predovšetkým skupiny zásad, pre rôzne aktivity alebo oblasti ľudskej činnosti.
Duchovný vývoj podľa „Knihy Múdrosti Perúna“ pozostáva z troch zložiek: mravnosť – konať podľa svojho svedomia, čo zodpovedá dobru; druhú zložku tvorí poznanie „kónov“ Vesmíru, t. j. pravidiel platných v celom Vesmíre, zásad, na ktorých vznikol; a napokon z ochoty prekonávať vnútorne bariéry, meniť sa, duchovne sa zdokonaľovať a hľadať pravdu.
