Slovania mali od dávnych čias po dnešok niekoľko foriem počítania času (hodiny, dni, týždne, mesiace, roky…), no nie všetky sa uchovali v našej pamäti. V súčasnosti slovanské národy používajú viac druhov kalendárov – časníkov aj keď oficiálne používaný je vlastne len jeden a to Gregoriánsky kalendár zavedený pápežom Gregorom XIII. roku 1582, ktorý sa používa prakticky na celom svete.
U niektorých slovanských národov pravoverného (ortodoxného) kresťanského vyznania sa súbežne s Gregoriánskym kalendárom používa aj Juliánsky kalendár, ktorý zaviedol v roku 46 p.n.l. rímsky cisár Július Cézar, ktorý sa hrdil svojím trójskym pôvodom. Juliánsky kalendár (Starý štýl) „zaostáva“ za gregoriánskym asi o 13 dní a bol kalendárom Rímskej ríše od vyššie uvedeného roku.
Ďalším zaujímavým kalendárom, je kalendár Slovanov Starovercov (vyznávačov pôvodnej Viery) alebo aj Pravoslávcov (Prav, Slav), ktorého letopočet je v tomto roku 7527 Liet od stvorenia (uzatvorenia) mieru – mira (stavu bez vojny) rus. „Сотворение мира“. V terminológii Starovercov je názov tohto kalendára Koľadov Dar. Tento letopočet je všeobecne známy. U východných Slovanov sa používal do roku 1700, kedy ho svojím cárskym výnosom (Указ Петра I №1736 „О праздновании Нового года“) Peter I. nahradil novým kalendárom.
Od tohto momentu sa už u východných Slovanov neslávilo Novoletie v deň jesennej rovnodennosti (1. septembra podľa kresťanskej tradície) alebo ešte predtým v deň jarnej rovnodennosti (1. marca podľa pohanskej tradície), ale Nový rok (Novyj God) sa preniesol na 1. januára. Uvedený letopočet sa spomína v mnohých stredovekých letopisoch, taktiež v Povestiach dávnych liet (starorusky Повѣсть временныхъ лѣт) alebo v našich končinách Proglas piaty verš prvej slohy:
Evanjeliu svätému som Predslovom:
ako nám dávno sľubovali proroci,
prichádza Kristus zhromažďovať národy,
pretože svieti svetlom svetu celému.
To v našom siedmom tisícročí stalo sa.
Avšak v kruhoch antislavistov a sa rozširuje mylný názor (v rámci antislavistickej tézy o nehistorickosti slovanských národov), že uvedený letopočet nie je slovanská tradícia, ale bol prevzatý na Kyjevskú Rus a Veľkú Moravu z Byzancie. Pritom Byzancia je umelý názov, ktorý vznikol dávno po zániku Rímskej ríše – Východorímskej ríše, ktorá sama seba chápala ako neprerušeného pokračovateľa Rímskej ríše a aj sa tak oficiálne nazývala.
Na začiatku sme uviedli, že Rímska ríša predsa svoj kalendár už mala- Juliánsky kalendár. Tak o akom byzantskom kalendáre je vlastne reč? Samozrejme, šíritelia tejto osvety majú aj na toto odpoveď, a to nie hocijakú, ale „vedeckú“. Údajne tento letopočet vypočítali v druhom storočí n.l. kresťanskí mnísi no „Byzantská ríša“ ho začala používať až od siedmeho storočia n.l.
Výpočet urobili od vymysleného stvorenia sveta krkolomným spôsobom – podľa časových údajov z Biblie. Neprekážalo im, že kresťania sa riadia Bibliou, ktorej súčasťou sú židovské knihy Starého zákona, v ktorých je celkom iný letopočet od vymysleného „stvorenia sveta“. Podľa tohto kalendára by bol dnes rok 5780 a nie Leto 7527.
Podľa našej, slovanskej tradície je najvhodnejší termín slávenia Novoletia deň jarnej rovnodennosti, čo by aj nadväzovalo na tzv. pohanskú tradíciu. Je to obdobie kedy sa prebúdza Príroda a začína „nový život“. Veď aj v niektorých slovanských nárečiach sa označuje mesiac marec ako Pozimský a mesiac apríl ako Naljetny (Novoletny). Okrem toho tomuto tvrdeniu zodpovedajú rôzne pranostiky a porekadlá zachované v našich nárečiach a jazykoch.
Slovania mali od dávnych čias po dnešok niekoľko foriem počítania času (hodiny, dni, týždne, mesiace, roky…), no nie všetky sa uchovali v našej pamäti.