Jurij Ivanovič Venelin: ZÁPADNÍ SLOVANIA

ISBN : 978-80-89869-21-3

POPIS:

Celkové hodnotenie diela J. Venelina pre toto vydanie nebolo cieľom.
Jeho dielo je však neobyčajne zaujímavé, napriek tomu, že poznatky v
priebehu 200 rokov od napísania diela mnohé poopravili, vrátane
teoretických pohľadov aj prístupov k problémom. Do nášho výberu sme
zaradili predovšetkým tie časti, ktoré sa nás dotýkajú a majú čo povedať
aj našim súčasníkom, aj keď môžeme mať k niektorým jeho prístupom a
pohľadom také či onaké výhrady. Množstvo citátov z klasickej literatúry
však nestráca na aktuálnosti ani dnes, a jeho analýzy kmeňových názvov
tým skôr, že ich uvádza niekedy v celkom iných súvislostiach, na aké sme
si zvykli. Tým však aj inšpiruje k novému zamysleniu sa nad niektorými
nevyriešenými historickými problémami našej minulosti v súlade so
súčasnými poznatkami, ktoré J. Venelin nemal k dispozícii.
Do prvej časti sme zaradili pre nás azda najzaujímavejšiu prácu J.
Venelina „Starovekí a súčasní Sloveni v politických, historických a
náboženských vzťahoch k Rusom“. Jeho Sloveni majú dvojaký význam alebo
obsah. V jednom prípade uvádza dva kmene Slovenov, z ktorých jeden
tvoria Slovinci a druhý Slováci, o ktorých však veľa nepovedal. Podrobne
sa venuje analýze Slovenov prvého kmeňa – Slovincov, ktorý vymedzuje
Jadranským morom a Bodamským jazerom na západe, Dunajom na severe a
Panóniou na východe. Dnes však na základe jazykových výskumov prof. J.
Stanislava vieme, že osídlenie Slovenov presahovalo na východe k
Transylvánskym Karpatom v Rumunsku a podľa Jordana východná hranica bola
na rieke Dnestri, čo potvrdzujú aj jazykové výskumy ďalších lingvistov a
bádateľov (Avenarius). Zaujímavosťou pritom je, že k prvému kmeňu
(vetvy) Slovenov (Slovincom) zaradil ako samostatné kmene Krajincov
(Karnov-Kransko), Istrijcov, Panónov, Norikov, Retov, Vindelikov,
Dalmatíncov, Ilýrov a Venetov (vo Venecii). To je nový a inšpirujúci
prístup a pohľad. Texty sme skracovali minimálne až od podnázvu
kapitolky „Vindelicia, Vindelici“.
Do druhej časti sme zaradili dielo „Obyvatelia okolo Baltského mora –
Slovania“, v ktorom podrobne analyzuje osídlenie na celom pobreží
Baltského mora s významnými mestami: Vollin (na rovnomennom ostrove),
Vineta (na ostrove Usedom), Arkona (na ostrove Rujana), ale aj mestá ako
Retra, Stargrad, Veligrad, Rostock, Živan a celý rad ďalších pred ich
zničením Dánmi, Sasmi a vôbec germánskymi kmeňmi. V tejto časti sme
texty neskracovali.
Do tretej časti sme vybrali zaujímavú štúdiu „O pôvode Slovanov
všeobecne, zvlášť Rusov“, aj napriek tomu, že k viacerým problémom a
ich riešeniu je možné mať výhrady. Prvú kapitolu o Slovanoch sme
nekrátili, ale druhú kapitolu o Rusoch sme podstatne skrátili, pretože
je trojnásobne rozsiahlejšia ako kapitola o Slovanoch (obsahuje vyše 80
tlačených strán). Sú tam zaujímavé myšlienky, osobitne o pôvode
Varjagov, ktorí ako vyplýva z textu by sa mali formovať práve po úpadku
vyššie uvedených slovanských miest na pobaltskom pobreží.
Pri prekladoch sme zápasili s terminologickými problémami, predovšetkým
pokiaľ ide o názvy. Či už ide o názov Sloveni, ktorý nemožno aplikovať
iba na Slovincov, ako to urobil Venelin už preto, lebo do tohto názvu
patrí aj druhý kmeň či vetva Slovenov – Slováci, nehľadiac na to, že
dnes vieme, že Sloveni boli rozšírení až po Dnester. Preto tam, kde to
bolo potrebné, sme za názov Sloveni pridali Slovinci-Slovenci-Slovenia.
Okrem toho aj ostatné názvy Venelin uvádza v mnohých variantoch podľa
toho, ako ich vyexcerpoval v originálnych materiáloch (gréckych,
latinských atď.) Podobný problém bol v tretej časti predovšetkým s
názvom Rusi-Rosi, Rusko-Rosia. Z tohto dôvod sme volili taký prístup, že
sme sa usilovali ponechať názvy v originálnych tvaroch ako ich uviedol
Venelin, pravda, s prepisom do latinky. Keby sme ich prekladali do
súčasne používaného tvaru, text by stratil význam.

Počet strán: 176
Rok vydania: 2020
Vydanie: prvé
Jazyk: slovenský
Rozmer: 165×235 mm
Väzba: brožovaná