Recenzia knihy Pavla Tulajeva – SLOVANIA

Recenzia knihy Pavla Tulajeva – SLOVANIA

SLOVANIA

Školy ruských historikov o pôvode a formovaní Slovanov

Recenzia:

TULAJEV, Pavel. Slovania. Bratislava : Nitrava, 2020. 415 s. ISBN: 978-80-89869-18-3.

Pôvodne kniha v ruskom origináli vyšla v roku 2019 vo vydavateľstve Veče v Moskve. Slovenské vydanie knihy Slovania vyšlo v uplynulom roku vo vydavateľstve Nitrava pod vedením známeho slovenského slavistu Mgr. Miloša Zverinu. Slovenský preklad spravil PhDr. Viktor Timura, CSc., jazykovo upravila Mgr. Nikoleta Jurčinová. Vydavateľ a tlač: Nitrava, s. r. o., kniha vyšla v edícii Bibliotéka Slavica, Slavica o. z., Nitra.

„Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš, ale nepoznajúc svojím umom podstatu svojho života i sveta Javi, ako môžeš dôstojne prežiť ho a splniť povinnosť svoju  pred rodom svojím a rodom nebeským?“ (Volchv Velimudr) je úvodom predslovu, kde vydavateľ Mgr. Miloš Zverina uvádza, že kniha profesora histórie, spisovateľa a kulturológa P. V. Tulajeva, „Rus, Slavjane i ich sosedi v drevnosti“, približuje výsledky jeho mnohoročného výskumu prameňov zo slovansko-ruského sveta. Okno do ruskej historiografie – o pôvode a formovaní Slovanov je text od prekladateľa Dr. Viktora Timuru, kde vysvetľuje prínos knihy zvlášť v slovenskom jazyku a pre slovenského čitateľa, ako aj celkovú problematiku slovanskej historiografie, ktorá je, žiaľ, zasiahnutá „západnými“ prameňmi v náš neprospech.

Nasleduje predhovor od autora prof. Pavla Tulajeva, kde približuje historické súvislosti Slovanov, jazyk, osídlenie území, ich spoločenského a politického usporiadania, etnicitu, spoločenstvo národov, ako aj cirkevné súvislosti.

Kniha je rozdelená na jedenásť kapitol a je bohatá na množstvo obrázkov, ilustrácií, máp, symbolov či genealógií.

V prvej pod názvom Hĺbka pamäti autor približuje chronologický model, predpotopné civilizácie (tak ich nazýva), potopu, Atlantídu, prarodinu Indoeurópanov, Pelasgov a Etruskov, trácky pôvod Venetov, ďalej Keltov a Galov, Baltov, ďalších slovanských národov či podunajskú kolísku Slovanov. V kapitole Eurázia v dobe veľkých etnických presídlení sa zaoberá popisom barbarov, spomeňme ďalej Skýtov, Sarmatov, Srbov, zaoberá sa Sklavenmi, Slovenmi a Slovákmi, Vandalmi či Gótmi. Pôvod Ruska a jeho názov je v tretej kapitole, je popísaná etymológia Rusov a súvisiacich pojmov, legendy a hypotézy o Rusoch staroveku, že Etruskuvia to sú Rusi či približuje prvé písomné zmienky o Rusoch. Barbari obkľučujú a dobývajú Rímske impérium je časť, ktorá opisuje taktiež Vaneciu, Raetiu a Raeti, Norikum, Panóniu, balkánske oblasti, či jednotlivé zväzy týchto národov, ich nástup a dobývanie území ako Kargága či Ríma, ale i vodcu Hunov Attilu, boje, kráľovstvá či “Sakalibu“, teda Slovanov v arabskom svete ako aj o eskalácii Bulharov. Piata kapitola nesie názov Variažské Rusko a Baltská Slavia, prináša popis bádania Normanov, Rujanu, knieža Rurika, Gardarika, varjažské mená, vzhľad, povolanie Rusov, mravy a zvyky, či dôsledky germanizácie. Rodina Bohov a Bohýň je názov šiestej kapitoly, ktorá tiež prináša popis terminológie, Boh alebo Bohovia, posvätnej tradície, zmenu historických období a cyklov, rodný Panteon a Strom sveta, pohanské obrady a svätyne, folklórne obrazy či védske dedičstvo. V kapitole Krstenie Rusi približuje dvojvieru – pohanstvo a kresťanstvo. V deviatej kapitole Labyrinty jazykov a záhady starého písma sú popísané predpotopné nápisy, písmo Vinča, jazyk a toponymia Venedov, slovanské dialekty v Taliansku, to aký druh písma vlastne vytvorili sv. Cyril a Metod, venetské písmo, príklady čítania etruského písma, modelovanie starých nápisov, či stretnutie slovanovedenia a venetológie, musíme povedať, že nie vždy to bude korešpondovať s „oficiálnou“ historiografiou, avšak je to, prirodzene, vždy podložené príslušnými pramennými dôkazmi. Veď každá vedecká publikácia by mala prinášať niečo nové, resp. niečo nové obšírnejšie pojednávať a to aj z polemického hľadiska. Desiata kapitola je Ruská veda o pôvode Slovanov a Rusov, kde autor prináša popis prvých historikov, slovanofilov obdobia osvietenstva, počiatok slovanských štúdií, obdobie romantizmu, rozkvet slavistiky či rasové teórie. Posledná je jedenásta kapitola v slovenskom preklade monografie Slovania, nesie názov Veda v sovietskom a postsovietskom období. Približuje ideológiu a vedu, ruskú emigráciu, či úspechy sovietskeho obdobia, ako aj postsovietske koncepty a hypotézy viacerých autorov v ich knižných dielach. Bližšie sa zaoberá pôvodom Árijcov, novým otváraním kontroverzných prameňov, rekonštrukciou praveku, či výsledkami bádania, ktoré práve je záverom knihy. Prof. P. Tulajev objasňuje, že jeho výskum trval vyše dvadsať rokov. Popisuje formovanie slovansko-ruskej kultúry a štátnosti, ktoré presahuje do 6. až 4. tisícročia pred n. l., ako aj pôvod v povodí veľkých riek Európy medzi Čiernym, Stredozemným a Baltským morom, ale i kolísky slovansko-ruskej civilizácie. Približuje tiež pradávnu náboženskú tradíciu Rusov a Slovanov, či hlboké korene Protoslovanov siahajúce do obdobia paleolitu, ako i to, že spomenutých vyše sto najvýznamnejších diel  z oblasti etnogenézy Slovanov použitých v knihe nevyčerpáva všetky osobnosti či publikácie v rámci preberanej problematiky. Poznámky sú v rozsahu 32 strán, čo dosvedčuje bohatosť vedeckého poznámkového aparátu, ktoré použil autor pri jej vzniku, s ktorými sa môžeme ďalej bližšie oboznámiť.

Kniha Slovania zrejme vyvolá polemiku, obohatí názory a uvažovanie o našom pôvode a vývine Slovanov aj v kontexte ostatnej civilizácie.

ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD.

obrázky: archív autora / Nitrava