SLOVENSKÁ ORNAMENTIKA
Slovo ornament sa objavilo v našom jazyku oveľa neskôr ako slová vzor, okrasa alebo ozdoba. Je to lexikálna výpožička z latinského jazyka a jeho význam sa vysvetľuje ako umelecky zhotovená ozdoba na predmetoch alebo druh okrasy ľudového rázu. Tak či onak v našej kultúre môžeme hovoriť o vzore, ktorého základom je opakujúci sa motív, postavený na striedaní sa v určitom poradí symbolov, liniek, geometrických tvarov, rastlinných, zvieracích alebo iných rytmicky usporiadaných prvkov. Ornament je určený na dekoráciu rôznych predmetov (riadu, náradia, zbraní, textilu, nábytku, kníh atď.), architektonických prvkov (zvonka aj zvnútra), umeleckých diel (hlavne aplikovaných), medzi primitívnymi národmi na zdobenie ľudského tela (sfarbenie, tetovanie). Ozdoba spojená s povrchom odhaľuje alebo zdôrazňuje architektoniku objektu, na ktorý je aplikovaná. Ornament pracuje buď s abstraktnými formami, alebo štylizuje skutočné motívy, no často ich mení na nepoznanie. Z hľadiska západnej kultúry, z ktorej toto slovo pochádza, sa ornament nepovažuje za samostatné umelecké dielo. Jeho hlavnou funkciou je štylizovaná dekorácia. Umenie zdobenia je veľmi staré a jeho vznik sa datuje do obdobia paleolitu (staršej doby kamennej). V našich predchádzajúcich publikáciách sme už spomínali vzory nájdené v archeologickej lokalite pri obci Mezin (Мiзин) – Mezinská paleolitická archeologická lokalita (Мезинская палеолитическая стоянка) v Černihivskej oblasti na Ukrajine, ktorých vek sa odhaduje na 20 000 rokov. Pre zaujímavosť ide o oblasť, kde západná historiografia umiestňuje pravlasť našich dávnych predkov.
Umelci tej doby na kostiach a kloch mamuta vytvorili vzory, ktoré pretrvali do dnešných dní. Ide najmä o špirály (dvojité špirály), meandre a svastiky, ktoré boli vytvorené „trpezlivou“ rukou vtedajšieho umelca. Uvedené vzory sa neskôr opakujú na predmetoch nájdených v archeologických lokalitách Lepenski Vir a Vinča. Ide o oblasť na strednom Dunaji v dnešnom Srbsku a ich vek sa odhaduje na 9000 (Lepenski Vir) a 7000 (Vinča) rokov. Jednotlivé kultúry časom zanikajú, ale ako vidíme, ich vzory pretrvávajú dodnes. Ozdoba každého obdobia odhaľuje spojenie človeka s duchovným životom spoločnosti, dekoratívnym umením a odráža estetiku daného obdobia. Zároveň je neoddeliteľne spojená s inými druhmi umenia, ako napríklad maľba, sochárstvo alebo architektúra. Významná je aj rituálna, magická úloha starodávneho ornamentu, ktorý vo veľkej miere používal znaky, symboly a štylizované obrazy mágie alebo náboženstva. V ornamente, najmä v ľudovom umení, kde má najširšie uplatnenie, je vtlačený folklórny a poetický prístup k svetu.
V priebehu času starodávne okrasné motívy stratili svoj pôvodný význam, pričom si zachovali dekoratívnu a architektonickú expresivitu. Estetické a spoločenské potreby mali veľký význam v genéze a ďalšom rozvoji ornamentu. 10 Ornamenty môžeme rozdeliť do jednotlivých kategórií na základe viacerých hľadísk: a) podľa motívov použitých v ornamente sa ornament delí na geometrický, rastlinný, zvierací, človečí, bájny, krasopisný alebo vymyslený; b) podľa štýlu (slohu) na dávnoveký, antický, byzantský, románsky, gotický, renesančný, barokový, rokokový, klasicistický, romantický, realistický, impresionistický, symbolistický, secesný, moderný... c) podľa národnej príslušnosti na slovenský, moravský, ruský, srbský, bulharský, grécky, čínsky, japonský, arabský... d) podľa grafickej podoby na plochý, reliéfny, rytý... Do dnešných dní žijú medzi nami ľudia, ktorí vedia zdobiť ornamentom hrnčiarske výrobky, výrobky vyrezávané z dreva, kožené výrobky, hudobné nástroje a najmä vedia vyšívať ornament na tradičný slovenský odev. No najviac potešiteľné je to, že veľa ľudí v súčasnosti je ochotných si takúto tradičnú šatu obliecť na seba.
Za dlhých zimných večerov slovanské dievčatá a ženy vyšívali a tkali tajné vzory, ktoré im odovzdali ich mamy a babky, aby sa potom nimi predviedli pred občinou pri slávení sviatkov. Slovenský ľudový ornament prešiel dlhým vývojom. Vďaka našim predkom sa nám zachoval na celom území dnešného Slovenska a v priľahlých regiónoch, kde žili a žijú naši krajania (Morava, Malopoľsko, Podkarpatská Rus, Dolná zem), teda v pohorí Karpát a v Dunajskej nížine. Tieto ornamenty sa nám zachovali aj vďaka práci Štefana Leonarda Kostelničaka, za čo mu patrí veľká vďaka a úcta. Kostelničak precestoval spomínané regióny a ním zozbierané ornamenty prehľadne skatalogizoval vo svojej Slovenskej ornamentike, ktorú predkladáme slovenskej kultúrnej verejnosti v nezmenenej podobe. Ide o dielo nielen slovenského, ale doslova európskeho významu. Čitateľom predkladáme Slovenskú ornamentiku I. a II. v pôvodnej grafickej úprave a v pôvodnom jazyku s pravopisom, aký sa používal v 20. rokoch 20. storočia. Spôsob vyjadrovania a vysvetľovania má Štefan Leonard Kostelničak kvalitný po odbornej i estetickej stránke a primeraný didaktickému cieľu, ktorý vydaním diela sledoval. Aby sme súčasnému čitateľovi a hlavne mládeži dielo priblížili viac, spolu s pôvodným textom publikujeme aj text upravený podľa zásad súčasnej spisovnej slovenčiny a Pravidiel slovenského pravopisu (r. 2013). Do pôvodného textu sme urobili iba nevyhnutné zásahy, a to napr. zjednotenie dvojakých koncoviek slovies -li,- ly (muži robili, výšivky zdobily – zrušené v PSP r. 1953), zmena predpôn s- , z- v súlade so spisovnou výslovnosťou (zkúsenosti, sostaviť), teda javy, ktoré boli tiež upravené už v PSP z r. 1953. Ďalej sme v rovine syntaxe upravili väzby slovies s genitívom tam, kde sa v slovenčine používa väzba s akuzatívom (používame takých farebných tónov / také farebné tóny, dosiahol pochopenia / pochopenie) a zamenili sme bohemizmy, ktorých používanie bolo v čase písania knihy veľmi frekventované (určuje-li, tužka, barevný, vliv, jako, chlapecká košeľa, kytky...). Ponechali sme slová „merba“, čo je rýdzo slovenský výraz pre geometriu, hoci je už vnímaný 11 ako archaizmus a takisto slovo „srovnalosť“ / zrovnalosť, čo je dobový ekvivalent cudzieho slova proporcia.
Myšlienka vydať knižne Slovenskú ornamentiku sa zrodila na medzinárodnej konferencii Symbol a ornament v živote Slovanov, ktorá sa konala 26. októbra 2016 v staroslávnej Nitre pod patronátom občianskeho združenia Slavica. Tejto konferencie sa zúčastnila PhDr. Anna Kostelničáková, autorka knihy Čaro ornamentu: Štefan Leonard Kostelničák (2013), ktorá je venovaná životu a tvorbe Štefana L. Kostelničaka. Počas konferencie si záujemcovia mohli prezrieť výstavu Čaro ornamentu, obrazy z ornamentálnej tvorby Štefana L. Kostelničaka. Výstavu nám poskytla pani Kostelničáková, ktorá konferenciu obohatila nielen obrazmi, ale aj svojou prednáškou. Počas konferencie sme sa dohodli na spolupráci občianskeho združenia Slavica s pani Kostelničákovou.
Výsledkom tejto spolupráce sú nasledujúce projekty: Výstava Čaro slovenského ornamentu (grafika výstavy je súčasťou tejto publikácie), publikácia Škola slovenského ornamentu. Štefan L. Kostelníček (2017), výtvarné kurzy Škola slovenského ornamentu a S ornamentom svetom. Vyvrcholením tejto spolupráce a splneným sľubom daným pani A. Kostelničákovej je práve toto vydanie knihy Slovenská ornamentika. V júli 2018 sme so zármutkom prijali správu o úmrtí PhDr. Anny Kostelničákovej. Vo veku 89 rokov nás opustila autorka putovnej výstavy Čaro ornamentu, matičiarka a iniciátorka návratu umelca-ornamentalistu Štefana Leonarda Kostelničaka do pamäti slovenského národa. Záležalo jej na tom, aby zviditeľnila život a dielo maliara, zakladateľa a tvorcu slovenskej ornamentiky, aby nezostal v zabudnutí, ale zachoval sa ako sviatočný šat slovenského národa. Hlboko si vážime prínos pani Kostelničákovej a jej zanietenosť do posledných chvíľ jej života.
Miloš Zverina, Nitra
