slavica-logoslavica-logoslavica-logoslavica-logo
  • O nás
  • Projekty
    • Svet Slovanov
    • Slovanská škola
    • Fórum Slavica
    • Slavica Festival
    • Bibliotéka Slavica
    • Slovenský Národný Pochod
  • Zápisník
  • O knihách
  • Galéria
  • Slovanský Dvor
  • Puškinov deň
    • O projekte
    • Pravidlá
    • Ročník 2023
    • Prihláška
  • Môj účet
  • Obchod
0
  • Domov
  • Novinky
  • Sviatky a tradície Slovanov, magický deň letného slnovratu

Sviatky a tradície Slovanov, magický deň letného slnovratu

  • Facebook

Slovania boli vždy spätí s prírodou a svoj život žili v súlade s prírodou. Prírodu chápali ako súčasť svojho života, niečo čo sa nachádzalo PRI RODE.

Preto aj svoje sviatky a tradície spájali s opakujúcimi sa obdobiami v PRÍRODE. Hlavné sviatky Slovania slávili v obdobiach jarnej rovnodennosti, letného slnovratu, jesennej rovnodennosti a zimného slnovratu. Sviatky Slovanov sa začali meniť s príchodom kresťanstva a začal sa meniť aj ich pôvodný význam. No napriek tejto skutočnosti ich mnoho pretrvalo v pôvodnej podobe do dnešných dní a mnohé kresťanské sviatky prevzali prvky sviatkov Pôvodnej kultúry Slovanov.

letny-slnovrat-01

O sviatkoch Slovanov z obdobia pred prijatím kresťanstva máme len málo správ. Základné informácie sa nám zachovali predovšetkým v ústnej ľudovej slovesnosti- stará múdrosť našich Predkov (Veda- Vieda). „Veda, či jako daktorí chcú vedba, t. j. povedomosť jasná a zretedlná toho, čo je v nás, okolo nás, v duchu aj v prírode, na nebi aj na zemi, srozumenia toto ducha ludskieho túžbam duchovným vyšším; táto hovorím veda je to najčistejšie vychovávania človeka aj človečenstva“ (J. M. Hurban: Veda a slovenskje pohladi. Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, 1846, zv. 1, č. 1, s. 1-14). Žánre ústnej ľudovej slovesnosti sú kalendárna obradová poézia, rodinné obradové piesne (piesne spojené s narodením, svadobné a pohrebné piesne), historické piesne, vojenské a regrútske piesne, zbojnícka lyrická pieseň, pracovné piesne (trávnice) ľúbostné piesne, príslovia, porekadlá, pranostiky, hádanky, rozprávky a povesti.

Základné informácie v písomnej podobe sa zachovali v stredovekých kronikách a letopisoch. Najznámejšie z nich sú Kronika Slovanov Helmolda z Bosau a Letopis Povesti dávnych liet, ktorého autorstvo sa pripisuje Nestorovi. Ďalšie údaje o sviatkoch Slovanov poskytli archeologické, etnologické alebo lingvistické výskumy, ktoré len potvrdzujú vskutku bohatú mytológiu Slovanov. Okrem spomínaných písomných zdrojov uvádzajú niektoré pramene aj staršie- pôvodné rukopisy: Jarilina kniha, Velesova kniha, Belaja Krynica alebo neskoršie spísaná a vydaná Veda Slovena (Beograd 1874).

sviatky-slovanov

O náboženských obradoch a sviatkoch, ako už bolo uvedené je zachovaných málo zmienok. Pohanskí Slovania slávili niekoľko sviatkov. Veľké sviatky sa viazali na ročné cykly. Najprv to boli jarné sviatky obyčaje: Sviatky jari a znovuzrodenia prírody, Jarná rovnodennosť, Maslenica (Komojedice), Jarilo 22.3. (Boh slnka) Morena (Bohyňa zimy odchádza na sever- vynášanie zimy- Moreny), Vesna (prichádza Bohyňa jari- prinášanie jari do Občiny), Obradná orba (23.4.), Máje („stavanie májov“), Deň Živy (1.5.), Týždeň Rusaliek (Ruselnaja),... Ďalšie slávnosti boli počas leta a letného slnovratu: Letný slnovrat, Vajano, Vidovdan (Видовдан, Вит, Вид, Svantovit), Kupalo 22.6. (Ivana- Jána Kupalu), Jánske ohne, Ivandan, ... Letný deň Perúna, Dožinky, Rodov deň, ... Na jeseň sa konal v Arkone sviatok k pocte Svantovita, ktorý je dnes známy ako Dožinky. Ďalšími sviatkami jesene sú Jesenná rovnodennosť, Novoletie Slovanov ( súčasnosti je to Leto 7527), Radogost, Mokošin deň, Dušičky,... Dobre sú zdokumentované aj obyčaje a sviatky zimného slnovratu. V tento čas sa slávilo niekoľko sviatkov. Jeden z nich sa nazýval Kračun, teda slávnosť najkratšieho dňa v roku alebo zimného slnovratu. Okrem toho to bol napríklad Koljada, Zimný deň Perúna, Hromnice (2.2.) alebo Velesov deň (12.2.),...

Letný slnovrat

Letný slnovrat alebo slávnosť letného slnovratu je jeden z najvýznamnejších pôvodných sviatkov Slovanov. Aj keď sa jednotlivé zvyky líšili v závislosti od regiónu kde sa slávia, základným motívom zostávalo obradné kúpanie, pálenie ohňov, skákanie cez oheň, púšťanie zapáleného kolesa („slnka“) dolu kopcom, spievanie piesní, kolotance - chorovody, ... Vyznačoval sa vyslovene pohanskými zvykmi, oslavujúcimi začiatok leta s najdlhšími dňami v roku a ich poslaním bolo magicky zaistiť zdarný priebeh leta a proces dozrievania úrody s dostatkom vlahy (kúpanie), tepla (motív ohňa) a plodivej sily.

Pavol Socháň vo svojej práci Svätojánske ohne na Slovensku píše toto: „No ďaleko viac rozšírený je zvyk na oslavu letného slnovratu pálením ohňov Svätojanských a s nimi spojených obradov, i majú tu podľa krajov rozličné názvy ako: Ohne Svätojanské, Páliť Vajana, Vajano, Vajanuo, Vajanka, Vajanok, niekde volajú ich aj Turícami. Vajano rozložené na Va- a Jano znamená: svätý alebo svetlý Jano (podobne ako Va-noce znamenajú sväté, svetlé noce). Vo východných župách Slovenska majú tieto ohne meno: Sobotky v Radome v Šariši: Sobutky, v Markušovciach v Spiši: Sobotačky, v Poľsku: Sobotky“... „Tieto ohne na Slovensku pálievajú na vyvýšených miestach, na kopcoch, na stráňach, vrchoch alebo i na holiach a vrchoch pastieri a na horách drevorubači. Vo všetkých obciach majú na to už svoja starodávne miesta, ktoré aj podľa toho zovú; tak ku pr. na Bystričke v Turci: Vajanský Vršok, v Jabríkovej vo Zvolenskej pod horou Háj zvanou je malá pastvina, podnes Vajanom menovaná; v Závade v Trenčianskej majú vršok: Na Vajanku. Pri slávnostiach Pálenia Vajana spievajú sa na Slovensku zvláštne „Vajanské Spevy“, alebo „Svätojánske Pesničky“. Pavol Socháň: Svätojánske ohne na Slovensku.

Z uvedeného vyplýva, že Slovania mali tento sviatok vo veľkej obľube a slávili ho aj niekoľko dní. Aj to bol možno dôvod, že počas sviatkov letného slnovratu boli Slovania v minulosti viackrát napadnutí svojimi nepriateľmi (v júni 1941 nacistickým Nemeckom, v júni 1812 Napoleonom, bitka na Kosovom poli v júni 1389,...). V súčasnosti sa tieto sviatky slávia aj na Slovensku a okrem rôznych folklórnych skupín ho slávia v čoraz väčšom počte rôzne Rodnoverecké a Staroverecké spoločenstvá. V tomto roku to bol napríklad už tradičný pätnásti ročník letného slnovratu v Poliankach na strednom Slovensku.

Slovania boli vždy spätí s prírodou a svoj život žili v súlade s prírodou. Prírodu chápali ako súčasť svojho života, niečo čo sa nachádzalo PRI RODE.

Mohlo by Vás zaujímať

3. novembra 2023

NÁRODNIE SPIEVANKY


Čítaj viac ...
30. októbra 2023

SLOVENSKÉ DUŠIČKY


Čítaj viac ...
26. októbra 2023

Jesenná Bibliotéka Slavica 2023


Čítaj viac ...

Kontakt

SLAVICA o.z.
Botanická 1
949 01 Nitra
Slovenská republika


Sklad/Osobný odber
Slovanský dvor Slavica
Rybničná č. 262
951 22 Alekšince
Mgr. Miloš Zverina
+421 915 109 205
E-mail: slavica@slavica.sk


Obchod / Objednávky
Mgr. Nikoleta Jurčinová
+421 905 593 718
nikoleta.jurcinova@gmail.com
Telefonické objednávky
/v pracovné dni, pondelok-piatok/
8:00-16:00


Bankové spojenie
IBAN: SK22 0900 0000 0051 1757 3040
SWIFT: GIBASKBX (0900)
Slovenská sporiteľňa


Obchodné podmienky
Ochrana osobných údajov
Reklamačný formulár / Odstúpenie od zmluvy

Odber noviniek

Odhlásiť sa z odberu noviniek

Podmienky ochrany osobných údajov
2009 - 2022, Slavica
    0