Sviatky Slovanov- jarná rovnodennosť a sviatky jari
Sviatky Slovanov
Slovania boli vždy spätí s prírodou a svoj život organizovali a žili v súlade s prírodou. Prírodu chápali ako súčasť svojho života a rodu, niečo čo sa nachádzalo pri Rode. Preto aj svoje sviatky a tradície spájali s opakujúcimi sa obdobiami v prírode. Hlavné sviatky Slovania slávili v obdobiach jarnej rovnodennosti, letného slnovratu, jesennej rovnodennosti a zimného slnovratu. V slovanskej mytológii sa navyše striedali štyri podoby boha slnka, a to jarná podoba- Jarilo (dieťa), letná podoba- Dažbog alebo Kupalo (junák), jesenná podoba- Svarog alebo Svantovit (muž) a nakoniec zimná podoba boha slnka- Chors alebo Koľada (starec).
Sviatky Slovanov sa začali meniť s príchodom kresťanstva a začal sa meniť aj ich pôvodný význam. No napriek tejto skutočnosti ich mnoho pretrvalo v pôvodnej podobe do dnešných dní a mnohé kresťanské sviatky prevzali prvky sviatkov Pôvodnej kultúry a duchovna Slovanov.
O sviatkoch Slovanov z obdobia pred prijatím kresťanstva máme len málo správ. Základné informácie sa nám zachovali predovšetkým v ústnej ľudovej slovesnosti – stará múdrosť našich Predkov (Veda – Vieda). „Veda, či jako daktorí chcú vedba, t.j. povedomosť jasná a zretedlná toho, čo je v nás, okolo nás, v duchu aj v prírode, na nebi aj na zemi, srozumenia toto ducha ludskieho túžbam duchovným vyšším; táto hovorím veda je to najčistejšie vychovávania človeka aj človečenstva“ (J. M. Hurban: Veda a slovenskje pohladi. Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, 1846, zv. 1, č. 1, s. 1-14).
Žánre ústnej ľudovej slovesnosti, v ktorých nachádzame informácie a našich sviatkoch sú kalendárna obradová poézia, rodinné obradové piesne (piesne spojené s narodením, svadobné a pohrebné piesne), historické piesne, vojenské a regrútske piesne, zbojnícka lyrická pieseň, pracovné piesne (trávnice) ľúbostné piesne, príslovia, porekadlá, úslovia, pranostiky, hádanky, rozprávky (skazky), povesti a byliny.
Základné informácie v písomnej podobe sa zachovali v stredovekých kronikách a letopisoch. Najznámejšie z nich sú Kronika Slovanov Helmolda z Bosau a Letopis Povesti dávnych liet, ktorého autorstvo sa pripisuje Nestorovi. Ďalšie údaje o sviatkoch Slovanov poskytli archeologické, etnologické alebo lingvistické výskumy, ktoré len potvrdzujú vskutku bohatú mytológiu, tradície a zvyky Slovanov. Okrem spomínaných písomných zdrojov uvádzajú niektoré pramene aj staršie- pôvodné rukopisy: Jarilina kniha (3 st. n. l.), Belaja Krynica (4. st. n. l.), Velesova kniha (9 st. n. l.), alebo neskoršie spísaná a vydaná Veda Slovena (Beograd, 1874). V slovenskom prostredí to boli diela ako napríklad Stará VIERONAUKA SLOVENSKÁ od P. Z. Hostinského (Pešť, 1871), O pohanskom náboženstve starých Slovákov Dr. Juraja Hodála (Trnava, 1925) alebo Starobylé zvyky slovenských roľníkov pri poľnej práci. (Bratislava : Slobodné učenie sedliacke, 1930).
Jarná rovnodennosť a sviatky jari
O obradoch a sviatkoch, ako už bolo uvedené je zachovaných málo zmienok. Pohanskí Slovania slávili niekoľko sviatkov. Veľké sviatky sa viazali na ročné cykly. Najprv to boli jarné sviatky a obyčaje:
Sviatky jari a znovuzrodenia prírody
U východných Slovanov začínajú prakticky už začiatkom marca. Označenie jari (niekde aj bohyňa jari) je Vesna alebo Živa. Poslom jari je kvet snežienka. Zrod nového života v kolobehu ročných období symbolizovala životodarná voda, maľované vajíčka a mladé stromčeky (ratolesti).
Jarná rovnodennosť
Astronomická jar. Na severnej pologuli Zeme je 20. alebo 21. marec prvým jarným dňom. Rovnodennosťou sa nazýva okamih, keď sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu. Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v prvý jarný deň na poludnie slnko priamo nad sebou v nadhlavníku a jeho postava nevrhá nijaký tieň. Počas jarnej rovnodennosti, podobne ako aj jesennej, je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc.
Maslenica (Komojedice)
Maslenica je východoslovanský tradičný sviatok oslavovaný týždeň pred pôstom , ktorý si na svojom rituálnom základe zachoval množstvo prvkov predkresťanskej slovanskej mytológie . V ľudovom kalendári východných Slovanov označuje sviatok hranicu medzi zimou a jarou , ako aj jedením mäsa a veľkým pôstom. V kalendári ruskej pravoslávnej cirkvi sa toto obdobie nazýva Syrový týždeň . Dátum Maslenice sa každý rok mení v závislosti od dátumu slávenia Veľkej noci . Tradičnými atribútmi ľudovej slávnosti sú zábava, jazdy na saniach, palacinky a koláče.
Jarilo 22.3. (Boh jarného slnka)
Jarilo je slovanský Boh jarného slnka, ktorý je Slovanmi uctievaný ako Boh plodnosti a vášne, zručný bojovník a prvý farmár. Pastieri sa obracajú na Boha Jarilo so žiadosťami o ochranu hospodárskych zvierat pred divými zvieratami. Poľnohospodári sa naňho obracajú počas prvej obradnej orby. Vojaci si ho tiež ctia. Je zodpovedný za jarné kvitnutie, poľnohospodárstvo a pozemskú plodnosť, oživenie životodarných síl, ktoré na jar napĺňajú našu zem. Jarilo je boh slnka, ktorý na jar oživuje Matku Zem ohnivým svetlom a z dlhého zimného spánku.
Morena (Bohyňa zimy odchádza na sever- vynášanie zimy- Moreny)
Morena (Morana) bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti, veľmi známa do dnešných dní. Je zosobnená zimou a na jar končí jej vláda. Je vraj veľmi krásna. Mala sestru nazývanú Živa, ktorá bola bohyňou jari a života. Prebúdzala sa na jar a jej vláda končila jeseňou. Tradičným rituálom, ktorý zostal ako živá tradícia aj na Slovensku, je vynášanie Moreny z občiny a jej upálenie, alebo utopenie. Najčastejšie sa hádže z mosta, alebo zo skaly do vody. Je veľmi zaujímavé, že napriek tisícročnému potláčaniu pohanských rituálov sa dodnes zachoval jeden z nich vo veľmi živom zvyku vynášania Moreny.
Vesna (prichádza Bohyňa jari- prinášanie jari do Občiny)
Po vynášaní Moreny naši predkovia priniesli do občiny Jar alebo Vesnu v podobe konára stromu (ratolesti), na ktorom boli priviazané rôznofarebné stužky.
Obradná orba (Dubeň)
Vzdanie úcty Matke Zemi, ktorá je pripravená na ďalšie vegetačné obdobie. Počas tohto sviatku starešina vyoral prvú brázdu. Niekedy bola odovzdaná obeť Zemi v podobe zaorania škrupiniek kraslíc.
Máje („stavanie májov“ 30. 4.)
Postavenie mája bolo znakom vážneho záujmu o dievča a vztýčenie mája pred domom dievčiny dokonca verejným vyjadrením sľubu lásky a vernosti.
Deň Živy (1.5.)
V tento prvý májový deň naši predkovia slávili Bohyňu Živa a ďakovali jej za život a zdravie. Živa je darkyňou života a plodnosti, zároveň je aj u Slovanov patrónkou sveta Javi. Lelja, Lada a Makoš sú inkarnácie Živy, ktoré charakterizujú tri etapy ženy. Lelja je mladé hravé a bezstarostné dievča. Lada je mladá otvorená žena a Makoš vydatá žena.
Týždeň Rusaliek (Ruselnaja, Rusadlie)
Oslavovanie prechodu jari do leta.
Po sviatkoch jari nasledovali sviatky leta a pokračovali jesennými a zimnými sviatkami.
Miloš Zverina, Nitra, marec 2021
