SYMBOLY SLOVANOV

SYMBOLY SLOVANOV

Symbol niesol v sebe posolstvo magického umenia volchvov a žrecov. Nebol len obyčajným dekorom, ale obsahoval súhrn posvätných významov a magických účinkov niekoľkotisícročného diela našich starých mysliteľov.

Symboly a symbolika sú veľmi dôležitou súčasťou našej pôvodnej prírodnej kultúry a duchovna. Zároveň sú kľúčom k pochopeniu duchovného sveta našich dávnych predkov. Pôsobia na nás prostredníctvom grafických a geometrických znakov, písmen, bájnych (mytologických) bytostí, rozprávkových hrdinov, čísiel, farieb, heraldických symbolov, symbolických miest a postáv, rastlinných a minerálnych symbolov a rôznych ďalších symbolov zaznamenaných v ľudovej kultúre a slovesnosti. Sprostredkúvajú svojmu okoliu určité posolstvá a myšlienky. Tento tajomný svet predstáv, myslenia a spôsobu videnia sveta našich dávnych predkov obsiahnutý v ich kultúre a symboloch sa nášmu rozumu a tzv. vedeckému nazeraniu na svet môže zdať na prvý dojem nezrozumiteľný. K objavovaniu tohto cenného kultúrneho dedičstva Slovanov prispieva archeológia, etnografia, heraldika, folkloristika, lingvistika a iné vedy, vedné disciplíny a náuky.

Slovanská symbolika je spoločným kultúrnym dedičstvom všetkých slovanských národov, a preto patrí aj nám karpatským a podunajským Slovanom. Uchovávanie starej múdrosti a kultúry bolo vždy prvoradým záujmom našich predkov a je aj našou prirodzenou povinnosťou chrániť toto dedičstvo a odovzdávať ho svojim potomkom. Naši predkovia používali symboly počas mnohých tisícročí, o čom svedčí množstvo dôkazov. Dnes sa najčastejšie tieto symboly objavujú pri archeologických vykopávkach, v ľudovej architektúre a na predmetoch dennej potreby (odevy, hrnčiarske výrobky, hračky, ozdoby, výšivky a pod.). Ich využitie v ľudovej kultúre pretrváva do dnešných dní, a preto môžeme hovoriť o živej kultúrnej a duchovnej tradícii slovanských národov.

STOPY DÁVNEJ MINULOSTI

Územie Dunajskej nížiny a Karpatských hôr je kontinuálne osídlené niekoľko tisícročí. Za toto dlhé obdobie tu našli svoj životný priestor naši dávni predkovia, po ktorých sa tu zachovali výrazné stopy objavené v podobe hmotných pamiatok získaných archeologickým výskumom a nehmotného kultúrneho dedičstva v podobe tradícií, obyčajov, zvykov a ústnej ľudovej slovesnosti. V kolíske Slovanov sa zrodila impozantná karpatsko-dunajská kultúra – kultúra našich dávnych predkov s najstaršou gramotnosťou a metalurgiou na svete. Začala sa rozvíjať na strednom Dunaji a podľa archeologických, antropologických, etymologických a genetických výskumov o jej protoslovanskom charaktere niet žiadnych pochýb. Medzi najstaršie archeologické nálezy, na ktorých sa našli vyobrazené rôzne symboly, patria predmety z náleziska mladšieho paleolitu pri obci Mezin v Černigovskej oblasti na severe Ukrajiny (mezinská kultúra). Ide hlavne o figúrky žien a vtákov a rôzne náramky z kostí mamuta, na ktorých sú vyryté meandre a svastiky. Tieto predmety sú vystavené v Národnom múzeu histórie v Kyjeve. Mladšími nálezmi sú nálezy kresieb na stenách jaskyne Magura v severozápadnom Bulharsku neďaleko skalného mesta Belogradčik. Je tu asi 700 znakov jaskynného umenia podľa odborníkov datovaného približne do obdobia doby bronzovej. Okrem symbolov ľudských postáv a zvierat sa tu nachádzajú aj obrazy rastlín, slnka, mesiaca a hviezd. Bulharskí vedci sa domnievajú, že na stenách jaskyne Magura je zobrazený aj najstarší paleolitický kalendár a znaky, z ktorých sa neskôr vyvinulo písmo. Ďalšie významné náleziská sa nachádzajú na strednom Dunaji. Starším z nich je nálezisko Lepenski Vir, podľa ktorého bola pomenovaná aj archeologická kultúra. Lokalita sa nachádza na brehoch Dunaja (hranica medzi Srbskom a Rumunskom) a patria do nej aj lokality Vlasac, Padina, Lepenski Vir, Hajdučka a Vodenica, spolu je ich asi dvadsať. Tieto náleziská dokumentujú osídlenie medzi 6. a 10. tisícročím pred naším letopočtom. Našlo sa tu veľa kamenných plastík zdobených starými symbolmi a vzormi, ktoré sú svedkami duchovného sveta našich predkov. Mladším náleziskom pri rieke Dunaj je Vinča- Belo Brdo, ktoré sa nachádza na predmestí Belehradu. Je po ňom pomenovaná vinčianska archeologická kultúra. Bolo tu objavených množstvo zvieracích a ľudských sošiek pokrytých starými symbolmi a predmety obsahujúce znaky vinčianskeho (dunajského) písma. Tieto artefakty sú vystavené v Srbskom národnom múzeu v Belehrade. Na Slovensku máme tiež pozoruhodnú pamiatku, je to Holíčsky rondel, ktorého pozostatky (súbor kultových kameňov) sú umiestnené v lapidáriu parku Základnej umeleckej školy v Holíči. Časť kameňov je dekorovaná obrazmi nástrojov a mytologickými scénami.

OCHRANNÁ FUNKCIA SYMBOLOV

Naši predkovia za starých čias používali symboly cielene, pretože vedeli, že každý z nich má špecifický kultový alebo ochranný (oberegový) význam a mystickú silu. Zdobili nimi predovšetkým svoje príbytky, predmety dennej potreby a odev. V Slovenskom národnom múzeu v Martine je vystavená vstupná brána do dvora, na ktorej sú vyrezané symboly Perúnovej hviezdy (kvetu), ich funkciou bolo chrániť dvor a obydlie od zlých síl. Tieto symboly máme možnosť vidieť v mnohých slovenských skanzenoch v interiéroch domov, kde plnili taktiež ochrannú funkciu obydlia. Na odevoch sa zvykli umiestňovať ochranné symboly na miestach, kde vychádzali časti ľudského tela spod odevu (krk, hruď, zápästia a členky). Známa je fotografia Važťana od Karola Plicku, ktorý má na golieri vyšitú uchovnú svastiku. Symboly umiestňovali aj na predmety dennej potreby, v prípade kuchynského riadu mali vplyv na kvalitu poživne a nápojov.

Miloš Zverina