190. VÝROČIE VÝCHODOSLOVENSKÉHO ROĽNÍCKEHO POVSTANIA
SRDEČNE VÁS POZÝVAME NA SPOMIENKOVÉ PODUJATIE K TEJTO UDALOSTI, KTORÉ SA USKUTOČNÍ V NEDEĽU 25. JÚLA 2021 o 16:00 HOD. PRI PAMÄTNÍKU NA VRCHU FURČA NAD OBCOU HANISKA PRI PREŠOVE.
SLOBODA A SLÁVA!
Východoslovenské roľnícke povstanie
Toto povstanie bolo jedno z najväčších povstaní slovenského ľudu voči vrchnosti a zlým životným podmienkam vo vtedajšom Uhorsku. Príčiny tohto povstania boli predovšetkým útlak, bieda, hlad a preventívne opatrenia úradov proti epidémii cholery (obmedzovanie pohybu, zákaz podujatí, vnucovanie spornej liečby,...). Povstanie vypuklo v júli roku 1831 a trvalo zhruba dva mesiace. Zasiahlo všetky východoslovenské župy (Zemplínsku, Abovskú, Šarišskú a Spišskú) a zapojilo sa doňho 150 obcí a aktívne sa ho zúčastnilo 40.000 povstalcov. Povstanie bolo kruto potlačené. Odsúdených bolo 4000 ľudí a z 119 z nich popravili.
V roku 1830 bola veľká neúroda, ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky v celom Uhorsku. Na zlú atmosféru medzi ľuďmi vplývala aj revolučná vlna šíriaca sa v Európe v roku 1830. Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti cholerovej epidémii, ktoré mali podobu dezinfekcie studní a potokov chlórovým vápnom a tiež vnucovania bizmutového prášku chorým, po ktorom však umrelo niekoľko detí. Ľud si tieto opatrenia vysvetlil ako úmysel pánov otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.
Vo viacerých uhorských mestách vznikali nepokoje proti obmedzovaniu pohybu a dezinfekcii počas 2. polovice júla 1831. Najvehementnejšie sa búrili študenti a mestská chudoba v Pešti. Štát zaviedol prísne kontroly a obmedzil pohyb ľudí (zrušili sa trhy a jarmoky) čo vyvolalo nevôľu, ľudia si to začali vysvetľovať ako pokus vlády zamedziť šíreniu revolučných myšlienok. Obzvlášť ťažko ľudia niesli zákaz náboženských obradov.
Cholere, od 22. júla do 27. augusta 1831, napríklad len v zemplínskych obciach Soľ, Čaklov, Hlinné, Rudlov a Zámutov padlo za obeť až 407 ľudských životov. Celkovo v Uhorsku do marca 1832 na choleru bolo postihnutých 4 665 obcí, ochorelo 538 337 a zomrelo 237 407 ľudí. Povstanie presvedčilo mnohých ľudí o potrebe zrušiť poddanstvo.
Slavica
SLOBODA A SLÁVA!
Východoslovenské roľnícke povstanie
Toto povstanie bolo jedno z najväčších povstaní slovenského ľudu voči vrchnosti a zlým životným podmienkam vo vtedajšom Uhorsku. Príčiny tohto povstania boli predovšetkým útlak, bieda, hlad a preventívne opatrenia úradov proti epidémii cholery (obmedzovanie pohybu, zákaz podujatí, vnucovanie spornej liečby,...). Povstanie vypuklo v júli roku 1831 a trvalo zhruba dva mesiace. Zasiahlo všetky východoslovenské župy (Zemplínsku, Abovskú, Šarišskú a Spišskú) a zapojilo sa doňho 150 obcí a aktívne sa ho zúčastnilo 40.000 povstalcov. Povstanie bolo kruto potlačené. Odsúdených bolo 4000 ľudí a z 119 z nich popravili.
V roku 1830 bola veľká neúroda, ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky v celom Uhorsku. Na zlú atmosféru medzi ľuďmi vplývala aj revolučná vlna šíriaca sa v Európe v roku 1830. Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti cholerovej epidémii, ktoré mali podobu dezinfekcie studní a potokov chlórovým vápnom a tiež vnucovania bizmutového prášku chorým, po ktorom však umrelo niekoľko detí. Ľud si tieto opatrenia vysvetlil ako úmysel pánov otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.
Vo viacerých uhorských mestách vznikali nepokoje proti obmedzovaniu pohybu a dezinfekcii počas 2. polovice júla 1831. Najvehementnejšie sa búrili študenti a mestská chudoba v Pešti. Štát zaviedol prísne kontroly a obmedzil pohyb ľudí (zrušili sa trhy a jarmoky) čo vyvolalo nevôľu, ľudia si to začali vysvetľovať ako pokus vlády zamedziť šíreniu revolučných myšlienok. Obzvlášť ťažko ľudia niesli zákaz náboženských obradov.
Cholere, od 22. júla do 27. augusta 1831, napríklad len v zemplínskych obciach Soľ, Čaklov, Hlinné, Rudlov a Zámutov padlo za obeť až 407 ľudských životov. Celkovo v Uhorsku do marca 1832 na choleru bolo postihnutých 4 665 obcí, ochorelo 538 337 a zomrelo 237 407 ľudí. Povstanie presvedčilo mnohých ľudí o potrebe zrušiť poddanstvo.
Slavica
