PUŠKINOV DEŇ ♤ ПУШКИНСКИЙ ДЕНЬ
O PUŠKINOVOM DNI
„Puškinov deň“ je celoslovenská umelecká súťaž v prednese diel Alexandra Sergejeviča Puškina určená pre deti a mládež od 6 do 20 rokov. Realizuje sa každoročne dňa 6. júna pri príležitosti výročia narodenia slávneho ruského spisovateľa A. S. Puškina. Samotná súťaž prebieha v Pribinovej dvorane na Slovanskom dvore v Alekšinciach pri Nitre.
Puškin Alexander Sergejevič (1799-1837)
Veľký ruský básnik, prozaik, dramaturg, publicista, kritik. Narodil sa 6.júna (26. mája) 1799 v Moskve, v Nemeckej slobode. Vychovaný francúzskymi vychovávateľmi, si z domácej výučby odniesol iba vynikajúce ovládanie francúzštiny a lásku k čítaniu.
V roku 1811 Puškin začal študovať na práve otvorenom lýceu v Cárskom Sele. Po jeho ukončení v júni 1817 sa zamestnal na Ministerstve zahraničných vecí ako tajomník, kde však nepracoval ani deň a celý sa oddal tvorbe. K tomuto obdobiu sa viažu básne «Voľnosť», «K Čaadajevu», «Dedina», «Na Arakčejeva». Ešte pred ukončením lýcea, v roku 1817 začal písať poému «Ruslan a Ľudmila», ktorú zavŕšil v marci 1820.
V máji bol vypovedaný na juh Ruska za to, že «zaplavil Rusko poburujúcimi veršami». V júli 1823 Puškina presunuli pod dohľad grófa Voroncova a presťahoval sa do Odesy. V Michajlovskom, kam bol poslaný do vyhnanstva v roku 1824, sa sformoval ako umelec-realista: pokračoval v písaní «Eugena Onegina», začal «Borisa Godunova», zložil básne «K Davydovu», «K Voroncovu», «K Alexandrovi I.» a iné.
17.decembra 1825 sa dozvedel o povstaní dekabristov a uväznení mnohých svojich priateľov. V obave pred prehliadkou zničil autobiografické poznámky, ktoré podľa jeho slov «mohli zapliesť mnohých a možno aj znásobiť počet obetí».
V roku 1828 svojvoľne odcestoval na Kaukaz. Dojmy z tejto cesty preniesol do eseje «Cesta do Arzrumu» a básní «Kaukaz», «Na vrchoch Gruzínska».
V roku 1830 ho epidémia cholery prinútila zdržať sa niekoľko mesiacov v Boldine. Toto obdobie jeho tvorby je známe ako «Boldinská jeseň». Napísal tam aj také diela, ako «Poviedky nebohého Ivana Petroviča Belkina», «Malé tragédie», «Domček v Kolomne», «Rozprávka o popovi a jeho sluhovi Truľovi», básne «Elégia», «Besy», «Odpustenie» a množstvo iných, dokončil «Eugena Onegina».
V lete 1831 znovu začal pracovať v štátnej službe, na Ministerstve zahraničia s právom prístupu do štátneho archívu. Začal písať «Príbeh Pugačeva» a historický traktát «História Petra I.».
Posledné roky života Puškina plynuli v ťažkých podmienkach vyostrujúcich sa vzťahov s cárom a nepriateľstva zo strany vplyvných kruhov dvorskej a činovníckej aristokracie. Hoci v takejto situácii nemohla byť jeho práca intenzívna, práve v posledných rokoch napísal «Pikovú dámu», «Egyptské noci», «Kapitánovu dcéru», poému «Medený jazdec», rozprávky.
Koncom roku 1835 dostal Puškin povolenie na vydávanie časopisu «Sovremennik».
V zime 1836 závistlivci a nepriatelia Puškina z vysokej peterburgskej aristokratickej spoločnosti rozšírili klebetu o vzťahu jeho ženy Natálie Nikolajevny s G.d´Anthèsom. Puškin vyzval d´Anthèsa na súboj, ktorý sa konal 10. februára (29. januára) 1837 pri Čiernej riečke. Poet utrpel smrteľné zranenie. V obave pred demonštráciami cár rozkázal tajne odviezť telo Puškina z Peterburgu.
