PUŠKINOV DEŇ ♤ ПУШКИНСКИЙ ДЕНЬ

 

O PUŠKINOVOM DNI

 

„Puškinov deň“ je celoslovenská umelecká súťaž v prednese diel Alexandra Sergejeviča Puškina určená pre deti a mládež od 6 do 20 rokov. Realizuje sa každoročne dňa 6. júna pri príležitosti výročia narodenia slávneho ruského spisovateľa A. S. Puškina. Samotná súťaž prebieha v Pribinovej dvorane na Slovanskom dvore v Alekšinciach pri Nitre.

 

PRAVIDLÁ PD

PRIHLÁŠKA

 

Puškin Alexander Sergejevič (1799-1837)

 

Veľký ruský básnik, prozaik, dramaturg, publicista, kritik. Narodil sa 26. mája  (6.júna) 1799 v Moskve, v Nemeckej slobode.Vychovaný  francúzskymi vychovávateľmi, si z domácej výučby  odniesol iba vynikajúce ovládanie francúzštiny a lásku k čítaniu.

V roku 1811  Puškin začal študovať na práve otvorenom lýceu v Cárskom Sele.  Po jeho ukončení v júni 1817 sa zamestnal na Ministerstve zahraničných vecí  ako tajomník, kde však nepracoval ani deň  a celý sa oddal tvorbe. K tomuto obdobiu sa viažu básne «Voľnosť», «K Čaadajevu», «Dedina», «Na Arakčejeva». Ešte pred ukončením lýcea, v roku 1817 začal písať poému «Ruslan a Ľudmila», ktorú zavŕšil v marci 1820.

V máji bol vypovedaný na juh Ruska za to, že  «zaplavil Rusko poburujúcimi veršami». V júli  1823 Puškina presunuli pod dohľad  grófa  Voroncova a presťahoval sa do Odesy. V Michajlovskom, kam bol poslaný do vyhnanstva v roku 1824,  sa sformoval ako umelec-realista:  pokračoval v písaní  «Eugena Onegina», začal «Borisa Godunova», zložil básne  «K Davydovu», «K Voroncovu», «K Alexandrovi I.» a iné.

17.decembra 1825 sa dozvedel o povstaní dekabristov a uväznení mnohých svojich priateľov. V obave pred prehliadkou zničil autobiografické poznámky, ktoré podľa jeho slov  «mohli zapliesť mnohých a možno aj znásobiť počet obetí».

V roku 1828  svojvoľne odcestoval na Kaukaz.  Dojmy z tejto cesty  preniesol do eseje  «Cesta do  Arzrumu» a básní «Kaukaz»,  «Na vrchoch Gruzínska».

V roku 1830  ho epidémia cholery prinútila zdržať sa  niekoľko mesiacov v Boldine. Toto obdobie jeho tvorby je známe  ako «Boldinská jeseň». Napísal tam aj  také diela, ako  «Poviedky nebohého Ivana Petroviča Belkina», «Malé tragédie», «Domček v Kolomne», «Rozprávka o popovi a jeho sluhovi Truľovi», básne  «Elégia», «Besy», «Odpustenie» a množstvo iných, dokončil «Eugena Onegina».

V lete 1831 znovu začal pracovať v štátnej službe, na Ministerstve zahraničia s právom prístupu do štátneho archívu.  Začal písať «Príbeh Pugačeva» a historický traktát «História Petra I.».

Posledné roky života Puškina plynuli v ťažkých podmienkach vyostrujúcich sa vzťahov s cárom a nepriateľstva zo strany vplyvných kruhov dvorskej a činovníckej aristokracie. Hoci v takejto situácii nemohla byť jeho práca intenzívna, práve v posledných rokoch  napísal «Pikovú dámu», «Egyptské noci», «Kapitánovu dcéru», poému «Medený jazdec», rozprávky.

Koncom roku 1835 dostal Puškin povolenie na vydávanie časopisu  «Sovremennik».

V zime  1836  závistlivci a nepriatelia Puškina z vysokej peterburgskej aristokratickej spoločnosti rozšírili klebetu o vzťahu jeho ženy Natálie Nikolajevny s G.d´Anthèsom. Puškin vyzval d´Anthèsa na súboj, ktorý sa konal 27. januára (8. februára) 1837 pri Čiernej riečke. Poet utrpel smrteľné zranenie. V obave pred demonštráciami cár rozkázal tajne odviezť telo Puškina z Peterburgu.

 

 

PRAVIDLÁ PD

PRIHLÁŠKA

ROČNÍKY